Naozaj bola len dieťa. Film o kauze Chachaland ukazuje, ako dlho trvá hojenie rán po zneužívaní
V šere naše oči strácajú cit pre farbu. Túto vetu vyslovil muž, s ktorým strávila noc na chate, keď mala štrnásť rokov. Dnes sa jej tá veta neustále vracia a prepadáva ju hnev.
Roman Paulíny bol štyridsiatnik a vtedajší riaditeľ detského tábora Chachaland. Katarína Kapustová bola tínedžerka, ktorá chodila na základnú školu. Hoci si vtedy myslela, že ide o vzťah, ako dospelá pochopila, že ju zneužíval.
Celý prípad sa dostal na verejnosť v roku 2019, keď Kapustová po rokoch terapie o zneužívaní prehovorila. Ako jedna z mála preživších vystupovala aj verejne, čo si v našej spoločnosti vyžadovalo veľké množstvo osobnej odvahy.
Už o pár dní sa na platformu DAFilms dostane krátky film režisérky Leny Kušnierikovej, ktorý ukazuje, aké hlboké stopy zanecháva zneužívanie. Aj preto jeho názov znie ako veta, ktorá Kataríne stále znie v ušiach: V šere sa stráca cit pre farby.
Výťažok z neho pôjde na podporu poradenského centra Alej, ktoré poskytuje bezplatné poradenstvo, krízovú intervenciu a podporu ženám a deťom ohrozeným domácim či partnerským násilím.
Film vznikal päť rokov, počas ktorých sa v Kataríninom živote diali veľké osobné zmeny. Vydala sa, presťahovala sa, našla si nové profesionálne smerovanie a stala sa matkou. A navyše sa v januári 2022, teda dva roky po tom, čo polícia Paulínyho oficiálne obvinila, začal súdny proces. Aj ten film zachytáva.
