Podivuhodný prípad strany Republika
Pri hnutí Republika nie je až také zaujímavé, prečo má tak veľa percent, ale prečo ich má tak málo. Kým politickým stratégiám a cieľom väčšiny veľkých strán sa venuje pozornosti viac než dosť, skúmaniu opozičnej mimoparlamentnej Republiky sa zvyčajne venujú buď bulvárne šplechy, alebo apokalyptické analýzy súdneho dňa.
Že u nás extrém dnes obsluhuje už aj Smer, je síce vysvetlenie správne, ale nerieši, prečo voličov Republika nepreberá masovejšie. Robert Fico vládne 15 z posledných 20 rokov a nájsť človeka zodpovednejšieho za súčasný zmar a smut je len ťažko možné.
Hnutie Republika po svojom odčlenení od kotlebovcov pomaly, ale isto rástlo a v lete 2023, teda pár mesiacov pred voľbami, v niektorých prieskumoch opticky zlomilo 10-percentnú hranicu s výhľadom na ďalší rast a prekvapenie volieb.
Potom sa začal nevídaný rozklad pod taktovkou predsedu Milana Uhríka. Ten sa začal až nepochopiteľne líškať Robertovi Ficovi, objavili sa v spoločnom videu a napokon v predvolebných debatách, kam chodil práve Uhrík a nie oveľa presvedčivejší Milan Mazurek, začal raziť tézu, že Republika už nie je antisystém a chce síce vládnuť s Ficom, ale bude ho kontrolovať.
Toto antisystémoví voliči a ani voliči zmeny logicky veľmi neocenili. Vo voľbách Republika zaznamenala nečakané fiasko a skončila mimo parlamentu.
To zaujímavé sa však udialo až potom. Každý predseda každej jednej strany by po takomto flope skončil v lepšom prípade mimo vedenia strany, v horšom rovno niekde na smetisku. To však nebol Uhríkov prípad. Napriek žalostnému výkonu a mizernej strategickej úvahe si svoju stoličku bez akéhokoľvek reptania udržal, vrátane podpory najvýraznejšieho politika hnutia Mazureka.
