Pellegriniho spor o vymenovanie ministra je užitočný
Prezident republiky doručil Ústavnému súdu návrh na výklad ústavy, ktorým žiada, aby súd vysvetlil rozsah uváženia hlavy štátu pri posudzovaní návrhu predsedu vlády na vymenovanie člena vlády. Ide o otázku, ktorá nie je nová, no pre laickú verejnosť môže pôsobiť zložito.
Podľa článku 128 ústavy podáva Ústavný súd výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Súd naprieč desaťročiami špecifikoval, čo znamená, že vec je sporná. Spor nemôže byť hypotetický ani akademický, musí byť konkrétny a musí existovať v určitom čase medzi orgánmi verejnej moci.
Súčasná situácia je taká, že prezident odmieta vymenovanie kandidáta, ktorého mu navrhol predseda vlády, a pre vylúčenie pochybností sa obracia na Ústavný súd. Predseda vlády na predloženom návrhu trvá a tvrdí, že prezident nie je oprávnený ho odmietnuť. Riadneho ministra životného prostredia stále niet, jeho agendou je dočasne poverený iný člen vlády.
Podobná situácia nastala v roku 1993. Prezident Kováč nechcel vyhovieť návrhu premiéra Mečiara na odvolanie ministra Kňažka, no napokon ho odvolal a obrátil sa na Ústavný súd v zásade s rovnakou otázkou, s akou sa dnes obracia prezident Pellegrini. Ústavný súd vtedy uznal existenciu sporu a ústavu vyložil tak, že návrhom predsedu vlády je prezident povinný sa zaoberať a rozhodnúť o ňom buď tak, že mu vyhoví, alebo tak, že mu nevyhoví. Išlo o rozhodnutie I. ÚS 39/93 z 2. júna 1993.
Vzniká legitímna otázka, ak to Ústavný súd vyriešil už v roku 1993, načo sa ho pýtať opäť a či tu nie je prekážka rozhodnutej veci. Odpoveď nie je jednoduchá.
