Voľby v polovici Trumpovho obdobia: otázky a odpovede
V utorok sa v Spojených štátoch uskutočnia takzvané midterms, voľby v polovici funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa. Američania si volia členov Kongresu – všetkých 435 zástupcov Snemovne reprezentantov a 35 zo 100 senátorov. Mnohé štáty vrátane Kalifornie, Texasu či Floridy si zároveň volia guvernéra.
V midterms sa tradične darí opozícii. Od roku 1938 sa stalo iba dvakrát, aby si strana, ktorej prezident bol práve pri moci, posilnila pozície v Snemovni reprezentantov. Demokratom sa to podarilo v roku 1998 za vlády Billa Clintona, republikánom za Georga Busha mladšieho v roku 2002 po teroristických útokoch z 11. septembra. Ak sa nestane nič dramatické, aj tentoraz prídu vládnuci republikáni o Snemovňu.
Otvorenou otázkou zostáva, čo sa udeje v Senáte, kde sú demokrati vo výraznej nevýhode – ak chcú získať väčšinu, potrebujú si udržať všetky svoje mandáty a zároveň preklopiť aspoň štyri republikánske. Dátoví analytici ich aj napriek tomu považujú za favoritov.
Prieskumy v kľúčových štátoch favorizujú demokratov
Demokrati podľa aktuálnych meraní smerujú za víťazstvom prakticky vo všetkých kľúčových štátoch. Posledný prieskum New York Times a Siena University je pre nich obzvlášť optimistický. V Michigane ľavicový kandidát Abdul El-Sayed vedie senátny súboj o jedenásť bodov nad republikánom Mikeom Rogersom. V Texase progresívny kresťan James Talarico vyhráva až o sedem bodov nad MAGA republikánom Kenom Paxtonom.
Demokrati vedú aj v Maine o šesť bodov, v Ohiu o päť bodov a dokonca aj v Kansase o päť bodov, teda v štáte, kde republikáni vyhrávajú bez prestávky takmer sto rokov. Vyrovnaný súboj merania predpovedajú v Aljaške a v Iowe.
Pokiaľ sú tieto čísla správne, demokrati budú mať väčšinu v oboch komorách Kongresu. Otázkou zostáva, nakoľko dôveryhodné sú prieskumy.
