Česi ukázali, čo Slováci nedokázali: tma v štúdiách a tisíce ľudí v uliciach
Deň, ktorý v histórii českých médií nemá obdoby. Takto označil 3. november 2026 šéf spravodajstva Českej televízie Michal Kubal, keď o polnoci oznamoval štrajk Českej televízie a Českého rozhlasu divákom spravodajskej ČT 24.
Vo vysielaní nie je nič tak, ako sú na to ľudia zvyknutí. Do štrajku sa zapojilo až 3 633 pracovníkov Českého rozhlasu a Českej televízie. Verejne hovoria o tom, že sa nechcú vydať slovenskou cestou a príbeh verejnoprávnej RTVS je pre nich výstrahou.
Namiesto aktuálneho diania sa tak vysiela archív. Z rozhlasu zaznievajú menej informácií a viac hudby. Atmosféra medzi zamestnancami je napriek tomu dobrá. Počas celého dňa sa ukazuje, že sú odhodlaní za médiá bojovať. Dôležitá je spolupráca a podpora verejnosti.
Dopoludnia sa pred vchodom do budovy spravodajstva Českej televízie postupne schádzajú zamestnanci zapojení do štrajku. Všetci sú v čiernom, ich tričká či odznaky odkazujú na štrajk. Ten je viditeľný aj na budovách televízie.
Visia tam čierne vlajky s odkazmi na 4:36. To je čas, keď parlament posunul do ďalšieho legislatívneho procesu návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov. Zamestnanci televízie sa navzájom vítajú, pripravujú transparenty na večerný protest, podáva sa občerstvenie. Stoja vonku, lebo keď sú v štrajku, v budove sa zdržiavať nemajú.
