Rokovania v Abú Zabí: rozličné predstavy o ukončení vojny
Rokovania Spojených štátov, Ruska a Ukrajiny, ktoré sa plánujú na 10. a 11. novembra v Abú Zabí, budú predovšetkým stretom rozdielnych predstáv o podmienkach ukončenia vojny. Washington ponúka Rusku možnosť obnovenia hospodárskej spolupráce, návratu amerických spoločností do ruského energetického priemyslu a postupného zmiernenia sankcií. Moskva sa však usiluje o ekonomické výhody ešte pred zastavením bojov. Ukrajina požaduje bezpečnostné záruky a odmieta odovzdať Rusku ďalšie územie. Európa zase nechce obnovovať energetickú závislosť od Moskvy ani pripustiť, aby o jej bezpečnosti rozhodovali Spojené štáty a Rusko bez jej účasti.
Kto bude v Abú Zabí konať
Americkú delegáciu povedú zvláštni vyslanci prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner. Obaja sa v predchádzajúcich týždňoch zúčastnili rokovaní s Putinom aj Zelenským a pripravovali možnosti širšieho politického a hospodárskeho urovnania.
Ruskú delegáciu povedie Vladimír Medinskij, Putinov poradca a bývalý minister kultúry. Medinskij zastupoval Moskvu už pri predchádzajúcich rokovaniach v Istanbule a Ženeve. Jeho návrat do čela delegácie je dôležitým signálom, pretože pri minulých rozhovoroch opakovane presadzoval ruský výklad historických a územných nárokov voči Ukrajine.
Významnú úlohu v širších americko-ruských hospodárskych rokovaniach má aj Kirill Dmitrijev, riaditeľ Ruského fondu priamych investícií. Ten sa zameriava predovšetkým na možné obnovenie investičnej a energetickej spolupráce so Spojenými štátmi. Jeho účasť priamo v delegácii pre Abú Zabí však zatiaľ nie je potvrdená.
Ukrajina zatiaľ verejne nepotvrdila úplné zloženie svojej delegácie pre Abú Zabí. Do rokovacieho procesu je zapojený David Arachmija, predseda parlamentnej frakcie Sluha ľudu, ktorý sa už zúčastnil predchádzajúcich rokovaní s Ruskom. Nedá sa však zatiaľ s istotou uviesť, či práve on bude ukrajinskú delegáciu v Abú Zabí riadiť.
Pred rokovaním prebiehajú aj samostatné americko-európske konzultácie v Bruseli za účasti predstaviteľov Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Európskej únie a NATO. Ich témou sú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, povojnové bezpečnostné usporiadanie Európy a financovanie obnovy Ukrajiny.
Trump po voľbách potrebuje diplomatický úspech
Víťazstvo demokratov v amerických kongresových voľbách a ich získanie väčšiny v oboch komorách zmenilo Trumpovu politickú pozíciu. Novozvolení zákonodarcovia síce prevezmú mandáty až v januári 2027, ale prezident už musí počítať s obmedzenejším priestorom na presadzovanie niektorých hospodárskych a sankčných opatrení. Pre Trumpa by ukončenie vojny predstavovalo významný zahraničnopolitický úspech.
Putin však môže predpokladať, že práve táto snaha prinúti Washington k ďalším ponukám. Kremeľ sa preto pravdepodobne pokúsi oddeliť dve otázky, ktoré Spojené štáty doteraz spájali: ukončenie vojny a obnovenie hospodárskej spolupráce. Moskva chce presvedčiť Washington, že americké investície, energetické projekty a obchodné vzťahy môžu byť obnovené aj v prípade, že sa mierovú dohodu nepodarí uzavrieť. Takýto postup by Putinovi umožnil znížiť ekonomické náklady vojny bez toho, aby musel ustúpiť zo svojich územných požiadaviek.
Z európskeho pohľadu nejde iba o cenu plynu. Ide o bezpečnostné riziko, pretože Moskva v minulosti využívala energetické dodávky ako nástroj politického tlaku.
