Stalinovo mesto v Maďarsku malo byť socialistickým vzorom, napokon ho musela dobyť Červená armáda
Siedmeho novembra 1956 oslavoval celý východný blok výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Toho dňa rovnako padlo jedno z posledných ohnísk odporu maďarského protisovietskeho povstania, ktoré sa začalo 23. októbra a ktoré krvavo potlačila Červená armáda.
Miestom, kde ozbrojený odpor vydržal práve až do 7. novembra, bol paradoxne Sztálinváros, teda Stalinovo mesto. Vzniklo začiatkom päťdesiatych rokov ako príkladné sídlo maďarského socializmu. Jeho obyvatelia, ktorí mali slúžiť ako vzor nového komunistického človeka, kládli tuhý odpor.
Mestá pre novú civilizáciu
Keď komunisti po druhej svetovej vojne prevzali moc, Maďarská ľudová republika podobne ako iné sovietske satelity spustila rozsiahly program industrializácie krajiny, ktorý sa zameriaval na rozvoj ťažkého priemyslu. V roku 1949 došlo k rozhodnutiu, že na pravom brehu Dunaja neďaleko sídla zvaného Dunapentele vyrastie mohutný oceliarsky komplex.
Jeho zamestnancov plánovali ubytovať v úplne novom meste, ktorého výstavba sa začala 2. mája 1950. V roku 1954, keď sa začalo s výrobou, malo mesto takmer 28-tisíc obyvateľov.
