Protesty v Iráne a osobné skúsenosti vedkyne
Iránska vedkyňa Sepideh Hassankhani Dolatabadi, ktorá pôsobí na Slovensku, sa vo svojom poslednom rozhovore zamerala na tragické udalosti, ktoré sa udiali počas nedávnych protestov v Iráne. Cíti, že súčasný režim už nemá možnosť vrátiť sa späť a vyjadruje frustráciu nad násilím, ktorého boli svedkom počas protestov v januári. Podľa jej slov zomreli desaťtisíce demonštrantov a ďalšie desaťtisíce boli uväznené. „Preto mnohí veria, že je potrebný vonkajší tlak, dokonca aj násilie,“ povedala s obavami.
Sepideh verí, že vojna by mohla skončiť vládu Alího Chámeneího, aj keď si je vedomá, že následky vojny môžu byť pre obyvateľov krajiny dlhodobé a devastujúce. „Mnohí Iránci, vrátane mojich priateľov, sú presvedčení, že ak vojna ukončí islamskú republiku, sú ochotní zaplatiť túto cenu.“ Osobne by takýto zvrat vnímaný ako pozitívny vývoj, pretože si myslí, že smrť jedného diktátora znamená menej nevinných obetí.
Na protestoch a osobné obavy
Vedkyňa sa zúčastnila na protestoch s vedomím, že si mohli vyžiadať až 40 000 obetí. Opisuje, ako videla, ako bezpečnostné zložky strieľali do demonštrantov. „Bola som na konci davu – nechcela som ísť bližšie tam, kde to bolo nebezpečné, a ja už som bola matkou. Keby som nemala dieťa, išla by som do prvej línie. Ľudia umierali po tisícoch. Na protestoch som sa snažila aspoň fyzicky prítomná, ako to bolo možné,“ dodáva.
Život v Iráne a dôležité otázky
V rámci rozhovoru sa aj vyjadrila k otázkam o životných podmienkach žien v Iráne, obavách z možného prevzatia moci ešte horším diktátorom, aj o svojich dôvodoch na odchod z Iránu do Európy v roku 2019. Dnes pôsobí na Ústave informatiky Slovenskej akadémie vied a prednáša na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde sa snaží zvyšovať povedomie o situácii v krajine a posilniť hlas iránskych žien.
Očakávania pred útokmi a rodina
Hassankhani Dolatabadi hovorí aj o útokoch, ktoré sa očakávali z USA a Izraela, pričom mnohí Iránci verili, že by mohli nastáť zmeny, ktoré by oslabili moc súčasného režimu. Mám rodinu, ktorá žije na juhu Iránu, pričom posledné útoky sa vyskytli v blízkosti domova jej sestry. „Bola som šokovaná, pretože táto základňa sa už dlhší čas nepoužívala a všetci predpokladali, že tam nič nie je. Napriek tomu som stále v strese, pretože útoky sa môžu stať aj inde,“ vyjadruje svoje obavy o bezpečnosť svojich blízkych.
Citlivá téma a výzvy do budúcnosti
Na otázku, či cítila radosť z vojenského zásahu, odpovedá Sepideh, že je to veľmi zložitá situácia. Je presvedčená, že zmeny, ktoré prichádzajú, sú potrebné, ale zároveň je si vedomá humanitárnych nákladov, ktoré vojna prináša.
