Aj ľudia v spokojných vzťahoch sa bežne zamilujú do iného človeka. Nemusí to byť katastrofa!
Aj keď sa nám na prvý pohľad môže zdať, že zamilovanosť sa viaže len na nešťastné vzťahy, opak je pravdou. Skutočnosť, že aj v stabilných a láskyplných vzťahoch sa môžu objaviť city k iným osobám, je pomerne bežná. Všetko sa to začalo, keď som ako tínedžerka objavila otázku: „Je nevera, ak myslím na iného človeka?“ Vtedy som sa stretla s rôznymi názormi na túto tému, ktoré ponúkali lifestylové magazíny. Niektoré tvrdili, že je to nevera, iné, že je to len súčasť nášho osobného priestoru a niečo, čo môžeme považovať za normálne.
Na druhej strane, mnohí z nás veria v mýtus „toho pravého“ partnera, čo nás vedie k presvedčeniu, že by sme mali s jedným človekom prežiť celý život. Avšak, realita je taká, že fáza zamilovanosti vo vzťahoch spravidla nemá dlhé trvanie a vzťah môže podliehať rôznym výzvam a zmenám. Ako sa hovorí, stáva sa to aj v manželstvách, kde niektoré páry nachádzajú rozkoš v týchto tajomných, platonických zaľúbeniach.
Párová terapeutka Jolana Kusá, ktorá sa touto problematikou zaoberá už dlhé roky, uvádza, že títo ľudia si často dodávajú nové impulsy do svojich vzťahov. Takáto skutočnosť, že sa občas zamilujeme do niekoho iného, môže byť skôr obohatením, než hrozbou. Pre niektorých to znamená oživenie, v ktorom si opäť prežívajú romantické pocity a vzrušenie, hoci nikdy nemajú v úmysle páchať neveru.
Podobnú skúsenosť prežil aj známy spisovateľ Dušo Martinčok, ktorý priznal, že sa platonicky zamiloval do inej osoby, ale bol schopný s touto situáciou otvorene komunikovať so svojím manželom. Skutočnosť, že túto prekážku prekonal a nielenže sa rozhodol vyjadriť svoje pocity, ale aj vďaka podpore terapie a sebareflexie našiel nové spôsoby, ako posilniť svoje manželstvo. Písanie a prechádzky v prírode mu pomohli prežiť náročné obdobie.
V angličtine existuje termín „crush“, ktorý opisuje tento typ zamilovanosti. Dnešné generácie sa o tom otvorene rozprávajú s kamarátkami, čo z nej robí bežný aspekt ich života. Štúdie naznačujú, že zhruba 60 % ľudí zažilo tento stav vo vzťahu svojich heterosexuálnych priateľov. Takéto lásky sa dajú prežiť s radosťou a sú často povzbudzujúce pre osobný rozvoj a sebadôveru.
Navyše, takáto zamilovanosť nie je spájaná s pocitom viny; práve naopak, je to skôr súčasť prirodzeného cyklu života a medziľudských vzťahov. Umožňuje nám rásť a naučiť sa, ako žiť s ostatnými v harmónii, bez toho, aby sme sa museli obávať o našu súčasnú lásku. Taktiež môže poskytnúť priestor na intimitu a zintenzívnenie vzťahu, keď si uvedomíme, čo máme a čo nám druhý človek poskytuje.
Neignorujme preto norovicu lásky, ktorú prežívame, ale skôr s ňou pracujeme a zúročíme ju v dobrom svetle. Zamilovanie sa do iného nemusí predsa znamenáť koniec našich existujúcich vzťahov, ale môže byť ženou, mužom, alebo priateľstvom, ktoré obohatí našu existenciu. Niekedy stačí mať otvorené srdce, aby sme si uvedomili hlbokú zložitost medziľudských vzťahov.
