Energetická analytika: Dotovanie cien benzínu a verejnej dopravy nerieši hlavnú výzvu, ktorú tu máme
Podľa Tatiany Mindekovej, energetickej analytiky z britského inštitútu Ember, dotácie na ceny benzínu a nafty a stropovanie cien benzínu predstavujú len dočasné a naliehavé opatrenia, ktoré nenapravujú základný problém energetického sektora. Skutočná výzva spočíva v nadmernej spotrebe fosílnych palív, naznačuje Mindeková v nedávnom podcaste eNkonomika. Prechod na elektrifikáciu a obnoviteľné zdroje energie je podľa nej nevyhnutný, aby sme zabezpečili dlhodobú udržateľnosť európskej energetiky.
„V súčasnosti sa čoraz viac domácností a podnikateľských subjektov zameriava na technológie ako sú tepelné čerpadlá, solárne panely a batérie, ktoré znižujú ich účty za energie a zvyšujú odolnosť voči výkyvom cien,” dodáva analytička. Tieto technológie už existujú, a ich implementácia môže slúžiť ako cesta k energetickej nezávislosti.
Diskusia o jadrovej energii a obnoviteľných zdrojoch
V rámci rozhovoru sa Mindeková vyjadruje aj k vyhláseniu ministra Tomáša Tarabu, ktorý označil obnoviteľné zdroje za „cestu do pekla”. Takisto rozoberá otázku, či je vhodné zlacniť lístky na vlak, tematizuje čistotu jadrovej energie a poukazuje na potenciál geotermálnej energie na Slovensku. Myšlienka dotovania elektromobilov a solárnych panelov bola jedným z ďalších bodov diskusie, kde odborníčka apeluje na potrebu dlhodobých stratégií namiesto krátkodobých zásahov.
Globálny kontext energetickej krízy
Mindeová sa zamýšľa aj nad tým, čo nás naučila iránska vojna. Podľa jej slov, kríza iba potvrdila dlhodobé problémy európskej energetiky. „Európa nebude bezpečná pokiaľ bude naďalej závislá od dovozu fosílnych palív,” hovorí Mindeková. Krajiny, ktoré investovali do obnoviteľných zdrojov a technológií, preukazujú lepšiu odolnosť voči výkyvom na trhu.
V súvislosti s percentami dodávok ropy sa však súčasná kríza javí ako ešte vážnejšia. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) naznačuje, že je možné, že táto kríza môže byť v rôznych aspektoch horšia než tie, s ktorými sme sa stretli v minulosti. Zatiaľ čo pri ropných šokoch v 70. rokoch bolo zasiahnuť len 7 percent globálnych dodávok ropy, uzavretie Hormuzského prielivu ovplyvňuje až 20 percent.
Budúcnosť obnoviteľných zdrojov v Európe
Mindeková pripomína pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov, no tiež varuje pred nedostatočnou úrovňou ochrany pred falšovaním energetických kríz. V januári 2025 Európska únia zaznamenala prvý rok, kedy vyrobila viac elektriny zo slnečných a veterných zdrojov než z fosílnych palív. Hoci je to významné, treba si uvedomiť, že elektrina je len jedným z aspektov energetickej krízy. Najviac zraniteľné sú sektory ako doprava a vykurovanie, kde prebieha prechod na elektrifikáciu oveľa pomalšie, než by bolo potrebné.
Otázky o budúcnosti fosílnych palív
V súvislosti s budúcnosťou fosílnych palív Mindeková upozorňuje, že otázka, kedy dôjde k vrcholu dopytu po fosílnych palivách, sa stále mení. Zatiaľ čo predpovede sa líšia, jedno je isté: bez značných investícií do obnoviteľných zdrojov a technológií bude Európa naďalej čeliť zložitým výzvam spojeným s energetickou závislosťou.
