Po voľbách treba konať, no nemôže to byť pomsta, hovorí o pláne pre kultúru Mária Beňačková Rišková
Platforma Otvorená kultúra! nedávno zverejnila Plán obnovy a odolnosti kultúry (POOK), ktorý predstavuje základný rámec pre budúce kroky v oblasti kultúry po odchode ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej. Tento dokument, vypracovaný za účasti viac ako 100 odborníkov a odborníčok, vrátane bývalých riaditeľov kultúrnych inštitúcií, nesie v sebe nádeje na obnovu a modernizáciu kultúrneho sektora.
„Nie je to liek na zúfalstvo, ale súčasť našej dlhodobej taktiky,“ tvrdí Mária Beňačková Rišková, ktorá má na starosti obsahovú koordináciu tohto plánu. Je to dôležitý krok prémiového významu, no zároveň si uvedomuje, že nadchádzajúce voľby a ich výsledky môžu výrazne ovplyvniť kultúrnu politiku a možnosti krajiny. V rozhovore sa Beňačková Rišková delí o svoje názory a skúsenosti, ktoré si odniesla z pôsobenia na Stratégii 2030 pre kultúru, ktorá bola, bohužiaľ, uzatvorená do zásuvky.
V súvislosti s budúcnosťou kultúry si kladie otázky o tom, či sú politici pripravení reagovať na realitu, ktorá nastane po voľbách; aký prístup by mal zaujať nový minister alebo ministerka kultúry a či sa kultúrna scéna vôbec na takúto situáciu pripravuje. Obavy sa šíria aj z perspektívy toho, ako by mohla znovu nastúpiť vláda Roberta Fica a aký by to malo dopad na kultúrny sektor.
Vzhľadom na súčasnú situáciu v kultúre
Beňačková Rišková poukazuje na inštitúcie ako Bibiana, kde sa zdá, že vďaka politickým nominantom je zabezpečené financovanie. „Ale to neznamená, že je všetko v poriadku. Tieto inštitúcie môžu čeliť nezáujmu publika alebo bojkotu, čo je evidentné v prípade Bibiany aj Slovenskej národnej galérie,” konštatuje expertka. Z tejto perspektívy vyplýva, že kultúrne prostredie je omnoho komplexnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Dokonca aj tri roky po predstavení Stratégie 2030, ktorá mala poskytnúť víziu a návod na rozvoj kultúry, sa mnohí s jej návrhmi stretávajú s nedôverou a skepticismom. Beňačková Rišková si spomína na to, ako vtedajší minister otvoril konferenciu, pričom tvrdil, že kultúra má byť prioritou. „V tom čase to znelo ako utópia, pokiaľ sa nezačne skutočne konať,” dodáva.
Plán obnovy kultúry, ktorý je teraz na stole, má potenciál predostrieť konkrétne kroky k zlepšeniu situácie, ale bez odhodlania politici nemusia vidieť zmysel v jeho implementácii. Obavy majú aj odborníci a občianska spoločnosť, ktorí nevidia jasný smer a stratégiu pre kultúru v prípade, že by sa situácia destabilizovala pod vplyvom volieb.
Nové ciele a prioritizácia
Návrhy v Pláne obnovy sú zamerané na kultúrne inštitúcie a ich správu tak, aby mohli efektívne reagovať na potreby občanov a kultúrneho prostredia. S cieľom vytvoriť udržateľnú kultúrnu politiku sa pretvára aj jej financovanie. „Hlavným cieľom je, aby kultúra nebola vnímaná ako bezvýznamná položka, ale ako dôležitý aspekt spoločnosti,” uzatvára Beňačková Rišková.
