Banky a predvolebné sľuby Smeru
V náladovom politickom prostredí, ktoré sa týka financovania a hypoték, minister financií Ladislav Kamenický naďalej obhajuje zníženie ratingu Slovenska agentúrou S&P. Podľa jeho vyjadrení, situácia nepredstavuje veľký problém, pretože hodnotenie Slovenska od S&P je stále lepšie než od iných hodnotiteľov, ako sú Fitch a Moody’s. Skutočne, po ratingovom zhoršení zostáva Slovensko s najvyšším ratingom šiestym v S&P a siedmym v oboch ostatných agentúrach.
Fitch a Moody’s už v minulosti znížili rating Slovenska za vlády Roberta Fica, avšak najbližšie prehodnotenie hodnotenia nastane v máji a júni. Pokiaľ by došlo k ďalšiemu zhoršeniu, Kamenický by mal ťažké argumenty na obhajobu situácie. Hoci je výhľad ratingu momentálne stabilný, svieti na červeno možnosť zhoršenia hodnotenia vo Fitch a Moody’s, čo sa dá interpretovať ako varovanie pred potenciálnymi problémami.
Ministerstvo financií sa snaží znížiť dôraz na potrebu konsolidácie verejných financií. Aj keď prebehli už tri kolá opatrení, s výraznejším znížením schodku sa zatiaľ nepočíta. Ministerstvo obviňuje vonkajšie faktory za zhoršenie ratingu, avšak ratingová agentúra S&P vo svojich vyhláseniach priamo uvádza, že pomalšia konsolidácia je hlavnou príčinou zavedenia nového ratingu.
Vojna o hypotéky: Smer na obranu občanov
V roku 2023 narastajúce úrokové sadzby na hypotékach poskytli Smeru šancu na politickú mobilizáciu. Robert Fico predpovedal „vojnu o hypotéky“, ktorá by mohla mať devastujúce následky pre desiatky tisíc rodín, ktorých vystavenie vysokým splátkam môže zničiť ich sen o bývaní. Kritizoval banky za odmietanie rokovaní a pohrozil zavedením bankového odvodu, ak sa dostane k moci.
Po nástupe do funkcie, Fico skutočne zavedol bankový odvod, avšak jeho štruktúra postupne degraduje s časom. Predvolebný sľub podpory občanom s zvýšenými úrokmi na hypotékach bol naplnený, avšak, podľa Národnej banky Slovenska by väčšina občanov zvládla platiť zvýšené hypotéky aj bez štátnej pomoci. V priebehu minulého roka štát vložil do príspevkov 37 miliónov eur, pričom túto pomoc poberalo približne 38-tisíc ľudí. Následne bola pomoc tichým spôsobom zrušená a prešla na banky v podobe dobrovoľnej pomoci.
Týmto spôsobom sa vládna politika transformuje na model, v ktorom sa súkromný sektor stáva hlavným poskytovateľom ekonomickej podpory pre obyvateľstvo, pričom štát sa snaží minimalizovať svoju priamu zodpovednosť. Cieľom tejto praxe je zrejme zachovať stabilitu vládneho rozpočtu, avšak potláča to verejné očakávania voči vládnym opatreniam a odhaľuje nepripravenosť reagovať na krízy, ktoré postihujú obyčajných ľudí.
