Potrebujeme v Európe novú civilizačnú doktrínu pre vek chaosu?
Britský historik Mark Mazower vo svojej knihe „Temný kontinent: Európa v 20. storočí” tvrdí, že politika nemôže byť redukovaná len na ekonomické záujmy; ideológie a hodnoty musia byť brané vážne. Toto posolstvo sa v poslednej dobe javí byť stále aktuálnejším, najmä v kontexte konfliktov a kríz, ktoré zasiahli Európu a svet.
20. storočie sa ukázalo ako katastrofické obdobie pre Európu, kde ideológie „vyrobené v Európe” viedli k dvom svetovým vojnám, vzostupu totalitných režimov a holokaustu. Po týchto tragédiách zavládlo presvedčenie, že politickým cieľom by mala byť prevencia ďalších spoločenských a kultúrnych rozvratov. Vznikol projekt európskej stability a prosperity, ktorý mal za cieľ nasmerovať energiu národov smerom k rastu európskej civilizácie bez ambície uplatniť svetovú civilizačnú misiu.
Vyhodnotenie tohto modelu z retrospektívy ukazuje, že bol úspešný. Po roku 1945, s pomocou Spojených štátov, Európa založila jeden z najbezpečnejších a najprosperujúcich regiónov v histórii. Liberalizmus, voľné trhy, dodržiavanie práva a ekonomická integrácia vysoko prispeli k relatívnemu mieru a zvyšujúcej sa úrovni života v tejto časti sveta, pričom sa Ochranný dáždnik USA stal zárukou bezpečnosti.
Avšak s nástupom 21. storočia zažívame stále väčšie geopolitické otrasy, ktoré, ako tvrdí Helen Thompson, nie sú náhodné, ale výsledkom dlhodobých štrukturálnych napätí. Zníženie závislosti na energetických zdrojoch a súčasné trendy v technológiách majú za následok prehodnocovanie medzinárodných vzťahov. Ako tvrdia odborníci, energia – a schopnosť ju produkuť, rozvinúť a chrániť – je motorom histórie.
Po vstupe Číny do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001 sa začal zostavovať nový geopolitický poriadok, kde sa technológie stali mocnými nástrojmi. Mikročipy a umelá inteligencia sa stali nie len technologickými, ale aj vojenskými záležitosťami. V súčasnosti je svet opäť rozdelený do blokov, ktoré medzi sebou súťažia nielen o ekonómiu a vojenskú prevahu, ale aj o politické a technické koordinačné mechanizmy, čo vedie k prehodnocovaniu civilizačných hier.
Ako na tieto výzvy reaguje Európa? Zatiaľ čo projekty prosperity môžu poskytnúť základ, vyžaduje si súčasná doba nový prístup, ktorý by reflektoval na stanovovanie nových hodnôt a ideológie v čase chaosu. Je potrebné zamyslieť sa, či nám tradičné schémy fungovania vo svete ešte môžu poskytnúť potrebnú stabilitu a akým smerom by sa mala vydať politika Európy po predchádzajúcich skúsenostiach a krízach.
