Cítil som k sebe nenávisť: Spomienky slovenského kňaza na svoj coming-out v Česku
Emil Hankovský, slovenský evanjelický farár, ktorý sa rozhodol otvorene hovoriť o svojej sexuálnej orientácii, prechádzal náročným obdobím, keď sa odvážil priznať, že je gej. Jeho rozhovor odhaľuje hlboké vnútorné boje a ťažkosti, ktorým čelil vo svojom osobnom aj profesionálnom živote.
„Môj vnútorný svet bol úplne rozbitý. Mal som úzkosti a panické ataky,“ opisuje Emil situáciu, ktorá predchádzala jeho sebaprijatiu. Tento proces bol preňho mimoriadne náročný, pretože vedel, že sa musí vyrovnať s rozpadom svojho dosiaľ stabilného života, v ktorom pôsobil ako kňaz, manžel a otec. V tom čase mal už syna a druhý bol na ceste, čo situáciu ešte sťažovalo.
Emil sa rozhodol odísť do Česka, keď zistil, že slovenská cirkev nedokáže akceptovať jeho orientáciu. Vo svojom rozhovore sa zmieňuje o tlaku, ktorý cítil od cirkevných predstaviteľov, ktorí mu radili, aby vo svojom manželstve vydržal. „Mali sme tých ľudí radi a doteraz ich máme radi, ale ich prístup bol pre nás sklamaním,” vraví Emil a dodáva, že ich reakcia len zosilnila jeho vnútorný konflikt.
Po coming-outu prišla na rad ťažká diskusia s cirkevnými nadriadenými o jeho rozvode. Podal si oznámenie na cirkevný súd a očakával, že mu cirkevní predstavitelia budú stať po boku. Namiesto toho sa mu dostalo len odporúčania, že by mal v manželstve „ešte skúsiť vydržať”.
Pre Emila, ktorý nielenže čelil osobným ťažkostiam, ale aj zodpovednosti za farnosť, bola táto situácia neuveriteľne stresujúca. „Bol som zvolený za farára, čo vo mne vyvolalo ďalší tlak. Vnútorne som však bol rozpoltený,” konštatuje.
Zásadným momentom preňho sa stalo priznanie pred jeho bývalou manželkou, ktoré mu prinieslo obrovskú úľavu. „Aby som to povedal nahlas, mi pomohlo. Moje vnútro sa začalo upokojovať,” hovorí o okamihu, ktorý mu pomohol vykročiť k novému životu.
Po presťahovaní do Česka sa pridal k Českobratskej cirkvi evanjelickej, ktorá má podľa jeho slov iný prístup k menšinovej orientácii. Emil začal aj psychoterapeutický výcvik, čo vníma ako dôležitú súčasť svojho procesu uzdravenia. Verí, že jeho osobný príbeh môže pomôcť iným, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii, a poskytuje poradenstvo tým, ktorí k nemu prichádzajú po útechu.
Tento rozhovor osvetľuje nielen zložitosti coming-outu v rámci cirkvi, ale aj mentalitu uzavretých spoločenstiev, kde akceptácia a pochopenie často chýbajú. Emilov príbeh je súčasťou širšej diskusie o tolerancii a akceptácii LGBTI+ komunít, ktoré stále bojujú o svoje miesto v spoločnosti.
