Pokles Zahraničnej Politiky: Fico pod Tlaku Východu a Západu
Minulý týždeň sa zreteľne objavili značné nedostatky v zahraničnej politike štvrtého kabinetu Roberta Fica.
Fico už od nástupu do funkcie naznačoval, že má ambíciu udržiavať dobré vzťahy so všetkými aktérmi na politickej scéne. Avšak realita sa od jeho slov diametrálne líši. V praxi sa mu podarilo urážať svojich spojencov, pričom pokusy o priblíženie k nepriateľsky naladenému Rusku pokračujú.
V tejto súvislosti je relevantné pripomenúť, že po tomto turbulenten týždni by mal Juraj Blanár, ako architekt tejto rozporuplnej politiky, zvážiť svoju demisiu.
Fico, i keď je predsedom vlády, môže vôbec netušiť, akú úroveň poníženia mu v skutočnosti Moskva v rámci jeho aktivít pripravila. Najjasnejšie sa to ukázalo 9. mája, počas osláv „Dňa víťazstva“ v Rusku.
Tento deň Kremeľ propaguje ako významný moment, ktorý má pripomínať koniec druhej svetovej vojny v Európe. Avšak v tohtoročnom prejave prezident Vladimir Putin konfrontoval tento historický míľnik so súčasnými konfliktami, pričom spojiť nacistické Nemecko so súčasným Kyjivom.
Tým, že sa Fico opakovane zúčastňuje na tejto nehanebnej propagande ruského režimu, nielenže zahanbuje seba, ale aj poškvrňuje obraz Slovenska pred medzinárodným spoločenstvom. Zatiaľ čo Fico sa snaží vyčariť dobré vzťahy s Ruskom, realita je taká, že sa mu to minimálne vypláca, lebo len dva dni po skončení osláv bol opäť konfrontovaný s kritickým tlakom zo strany západných partnerov.
Vzhľadom na tieto okolnosti sa zdá, že Fico sa nachádza v istej izolácii. Postavenie, ktoré si vytvoril svojou zahraničnou politikou, už niekoľkokrát bolo terčom kritiky, a tak sa v praxi ukazuje, že jeho pokusy o navigáciu v komplikovanom svetovom prostredí sú skôr kontraproduktívne.
V takýchto situáciách je potrebné zdôrazniť, že dlhodobá stratégia budovania medzinárodných vzťahov si vyžaduje cieľavedomosť a rozlišovanie, ktoré Fico evidentne postráda. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti sa jeho pokračovanie v politike stáva stále viac otázne.
