Tradiční partneri Ameriky začali prehodnocovať svoje stratégie národnej bezpečnosti
V súčasnom geopolitickom prostredí, kde sa Spojené štáty už nedajú považovať za spoľahlivého garantora stability ako kedysi, prehodnocujú národnú bezpečnostnú stratégiu svojich partnerov. Tieto zmeny sú reakciou na novú realitu, ktorú definujú prehlbujúce sa vojenské a politické výzvy po celom svete.
Druhá vláda prezidenta Donalda Trumpa zohráva kľúčovú úlohu v tomto prehodnocovaní. V rámci svojej národnej bezpečnostnej stratégie, zverejnenej v novembri 2025, sa uvádza, že „dni, keď Spojené štáty ako Atlas podopierali celý svetový poriadok, sú preč“. Táto zásadná zmena má obrovský dopad na amerických spojencov, ktorí sa spoliehali na silný americký ochranný štít.
Na nedávnom zhromaždení ministrov obrany v Singapure minister obrany Pete Hegseth zdôraznil, že „potrebujeme partnerov, nie protektoráty“. Tento prístup naznačuje, že americká stratégia sa posunie k formovaniu aliancií na základe spoločnej zodpovednosti, čo je významný posun od predchádzajúceho modelu, kde bola podpora USA považovaná za garantovanú.
Za týmto prehodnocovaním stojí pocit, že spojenci USA často nevykonávajú potrebné kroky na posilnenie svojej obranyschopnosti. Mnohé krajiny sa spoliehali na vojenskú ochranu USA a zanedbávali vlastné výdavky na obranu, čo sa vo Washingtone už nebude akceptovať. Američania môžu stále ponúkať svoju pomoc, ale partneri musia preukázať, že sú ochotní prevziať zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť.
Na strategickej úrovni je dôležité, aby americkí partneri investovali viac do svojej obrany, avšak to, koľko investujú, je rovnako dôležité ako samotný objem investícií. Napríklad Európa vynakladá značné prostriedky, no často slabý synergia medzi nimi spôsobuje, že efektívnosť týchto investícií je nižšia než predpokladaná. Podobné je to aj v arabských štátoch, ktoré sa ocitajú pod tlakom Iránu.
Je potrebné, aby aliancie s Washingtonom ustúpili novým modelom kooperácie, kde budú jednotlivé krajiny spolupracovať v obranných oblastiach a zosúladia svoje úsilie. Taktiež vyžaduje, aby každá krajina vyvinula vojenské systémy prispôsobené miestnym podmienkam a strategickým hrozbám, čo zahŕňa aj geografiu a vojenské schopnosti pravdepodobných agresorov.
Rovnaký nedostatok rozvahy platí aj v prípade dodávok moderných vojenských prostriedkov. USA, ktoré čelili vojne s Iránom, sa nedokázali adekvátne prispôsobiť situácii a ich armáda nedisponovala potrebnými kapacitami na rýchlu produkciu efektívnych systémov. Poučenie z ukrajinskej krízy, ktorá demonštrovala efektívny prístup k využívaniu moderných technológií v konflikte, by malo byť základom pre transformáciu amerického prístupu.
Pre krajiny, ktoré tradične sa spoliehajú na Ameriku, je prehodnotenie bezpečnostných stratégií nevyhnutné. Nemajú dôvod hľadať rozpad súčasných aliancií. Skôr by mali prehodnotiť svoju úlohu a vyvinúť si mocenské štruktúry, ktoré umožnia nezávislú a zodpovednú prácu. Taktiež je potrebné zlepšiť diplomatické vzťahy s potenciálnymi alebo skutočnými regiónmi protivníkmi, ako sú Čína, Rusko alebo Irán, a to na základe bázy vojenskej sily.
Vo svete, kde sa Spojené štáty už nemôžu považovať za spoľahlivého partnera, prechádza národná bezpečnostná stratégia Američanov zásadnou transformáciou. Zabezpečenie stability a bezpečia sa už netýka len vojenskej sily, ale aj diplomacie a spolupráce s partnerskými štátmi, pričom cieľom je dosiahnuť stabilitu, ktorá bude zodpovedať obom záujmom – národným a západným.
