Technológie a ich nebezpečenstvá: Čo sa od alkoholu naučíme?
V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o tom, ako nové technológie deformujú naše sociálne interakcie a duševné zdravie. Profesorka Laurie Santos z Yaleskej univerzity nedávno zauważila znepokojivý fenomén: študenti sa viditeľne vyhýbajú osobnej komunikácii a namiesto toho sa upínajú na svoje displeje. Ako uvádza v rozhovore pre New York Times, „všetci pozerajú do obrazovky“ namiesto toho, aby sa navzájom rozprávali. Táto súčasná situácia spôsobuje, že schopnosť viesť rozhovory a vystavovať sa nepríjemnostiam, ktoré s nimi súvisia, sa stáva raritou, vyžadujúcou neustály tréning.
Podľa Santos, technológie nám v mnohých ohľadoch sľubovali zlepšenie kvality života, avšak za túto cenu nás oberajú o predošlé radosti. Namiesto toho, aby sme diskutovali o hudbe s priateľmi, dostávame náhodné odporúčania od algoritmov. Knizné tipy sa k nám dostávajú prostredníctvom sociálnych sietí a interakcia s umelou inteligenciou nám poskytuje len iluzórny pocit blízkosti.
Sociálne kontakty – kľúč k šťastiu
Santos realizovala experiment, v ktorom porovnávala atmosféru v čakárni s mobilmi a bez nich. Zistila, že ľudia v miestnosti s mobilmi sa na seba usmievali o tretinu menej. „Následky toho, že sú naše oči prilepené k telefónom, sú skutočne nebezpečné pre sociálne kontakty, na ktorých nám najviac záleží,“ varuje Santos.
Historik Rutger Bregman taktiež upozorňuje na dôležité sociálne dôsledky spojené s technológiami. V jeho knihe „Morálna revolúcia“ varuje pred rastom depresií, úzkostí a pokusov o samovraždu medzi tínedžermi, ktorí trávia stále viac času v osamelosti pred obrazovkami. Títo mladí ľudia sa uzatvárajú vo svojich priestoroch, pričom sa dramaticky znižuje počet osobných stretnutí.
Podobnosti s prohibíciou alkoholu
Bregman vo svojej knihe tiež navrhuje, aby sme pristupovali k novým technológiám s rovnakou vážnosťou, akú mali abolicionisti a sufražetky pri úspešnej prohibícii alkoholu. Vtedy alkohol predstavoval nielen zdroj zábavy, ale aj vážnu sociálnu katastrofu. „Alkohol vtedy nebol len občasným potešením, ale skutočne ničil komunity,“ tvrdí Bregman, a apeluje na potrebné zmeny, aby sa dnes riešili podobné problémy so súčasnými technológiami.
Upozorňuje, že umelá inteligencia a sociálne siete, ktoré posilňujú negatívne emócie ako hnev a podráždenosť, sa môžu obrátiť proti svojim užívateľom. Kritika, ktorú ich funkcie vyvolávajú v individuálnych psychológiách, tak vyzýva na zmeny vo fungovaní celej spoločnosti.
V tomto kontexte sa Ribeiro Santosova teória stáva osobitne dôležitou. Jej populárne prednášky na Yale o šťastí môžu slúžiť ako životný návod, aby sme sa vyrovnali s technológie, ktoré nastavujú latku našich vzťahov aj šťastia.
