Český dobrovoľník: Z evakuácie na front
František Glac, stavebný inžinier z Českej republiky, sa od začiatku ruskej agresie na Ukrajine stal jedným z hlavných aktérov pomoci. Po februári 2022 pravidelne jazdil na Ukrajinu, kde sa venoval evakuácii ľudí z nebezpečných oblastí, najmä matiek s deťmi a seniorov. S jeho starou dodávkou dokázal za prvé mesiace zachrániť približne päťsto ľudí. Na tento zmysluplný čin použil aj 80-tisíc eur z vlastných zdrojov, ktoré získal zo svojej stavebnej firmy.
V súčasnosti František spolupracuje so slovenskou organizáciou Berkat, prostredníctvom ktorej prevozuje na Ukrajinu dôležité technické zariadenia ako generátory, nabíjacie stanice a Starlinky. Taktiež sa podieľa na evakuáciách, pričom má dohodnuté systémy so slovenskou armádou, ktoré mu umožňujú prístup do ostreľovaných oblastí. Poskytuje aj oficiálnu pomoc ako kaplán, čo mu umožňuje pracovať aj v nebezpečných zónach.
„Po prvotných šokoch a neistote som si uvedomil, aká tragédia sa na Ukrajine odohráva. Prvých sedem dní som to popieral, ale potom som sa rozhodol pomôcť a prenechal som svoju firmu kolegom,“ hovorí František.
Od počiatku evakuácií k organizovanej pomoci
V Uble, kde sa prvýkrát zapojil do pomoci, sa registroval a začal s evakuáciou a hľadaním ubytovania pre ukrajinských utečencov. Väčšina z jeho klientov smerovala do Prahy. „Snažil som sa im poskytnúť nielen prevoz, ale aj nejaké finančné prostriedky, aby si mohli zaobstarať potrebné veci samostatne,“ dodáva František, pričom si spomína na emotívny zážitok, keď rodina, ktorú odviezol, mu po ceste venovala kresby s poďakovaním.
Okrem tejto pomoci ubytoval František v svojom prázdnom rodinnom dome až päť rodín z Ukrajiny. Všetky rodiny mu ostali veľmi vďačné a dostal sa s nimi do úzkeho kontaktu. „Z jednou rodinou z Kremenčuku sme si udržali priateľstvo dodnes, aj keď sa už vrátili naspäť na Ukrajinu,“ hovorí Glac.
Prvé cesty do spustnutej Ukrajiny
Jeho prvá cesta na Ukrajinu sa nielen zaoberala evakuáciou, ale aj poskytovaním ďalšej pomoci. Vo svojich dodávkach vozil humanitárnu pomoc, a keď sa dostal do konfliktom zasiahnutých oblastí, prichádzal do kontaktu s miestnymi dobrovoľníkmi.
„V Žytomyre som sa stretol s partičkou dobrovoľníkov, s ktorými dnes pravidelne spolupracujem a posielam humanitárnu pomoc, aby pomohli miestnym vojakom a civilistom,“ opisuje František, ktorý sa takto dostal aj do dedín, kde vojna zanechala drastické následky.
„Počas prvých mesiacov som na Ukrajinu jazdil týždeň čo týždeň, kým som sa snažil vybudovať sieť kontaktov. Každý týždeň som sa vracal domov na krátky čas, aby som videl svojich synov,“ spomína František na svoje intenzívne úsilie pomôcť Ukrajine v ťažkých časoch.
Problémy a výzvy na ceste
Na svojej ceste často čelil ťažkostiam. Spomína si na situácie, kedy colníci a pohraničná polícia nedovolili niektorým mužom prejsť, čo bolo pre neho veľmi ťažké akceptovať. „Keď sme vozili ženy a deti, bolo to bez problémov, no mužom sa niekedy nedarilo prejsť, čo bolo veľmi kruté,“ hovorí František o skúsenostiach z pohraničných kontrol.
Dnes sa zo svojich ciest vrátil s mnohými silnými príbehmi a dokonca s priateľstvami, ktoré sa mu podarilo vytvoriť nielen s obyvateľmi Ukrajiny, ale aj s inými dobrovoľníkmi, ktorí sú rovnako nasadení v pomoci oveľa viac, než si mnohí dokážu predstaviť.
