VRÁŤTE SA, AŽ KEĎ VÁS ZAVRAŽDIA: PREČO EURÓPSKE ŠTÁTY DEPORTUJÚ RUSKÝCH DISIDENTOV
Oleg Ponomarev, ruský disident, sa vo svojej frustrácii zamyslel nad ochranou, ktorú poskytujú európske krajiny svojím žiadateľom o azyl. „V Rusku sa hovorí, že keď nahlásite vyhrážky, povedia vám: ‘Vráťte sa, keď vás zavraždia.’ Je alarmujúce, že podobný prístup preukazujú aj úradníci rozhodujúci o azyle v EÚ,” dodal. Osoby ako on, ktorým Nemecko zamietlo žiadosť o azyl, čelí riziku násilného návratu, čo by im mohlo priniesť vážne následky vrátane väzenia alebo odvodu do armády.
V rámci analýzy štatistík EÚ sa ukazuje, že európske štáty zamietajú takmer 80% žiadostí o azyl od ruských občanov, ktorí utekajú pred represívnym režimom Vladimira Putina. V mnohých prípadoch ide pritom o politikov a aktivistov, ktorí čelili prenasledovaniu alebo väzeniu za svoje názory a činy. Napríklad Nikita Belov, ďalší z ruských disidentov, vyjadril obavy, že ak by bol deportovaný z Fínska, „okamžite by ho zatkli pre obvinenia z vlastizrady,” čo ešte viac ilustruje dramatickosť situácie, v ktorej sa títo jednotlivci nachádzajú.
Artem Vovčenko, ktorý dezertoval z ruskej armády, mal po deportácii do Ruska od USA nepohodlné podmienky. „Po niekoľkých mesiacoch vo väzbe som trpel nielen fyzicky, ale aj psychicky. Ochrnutá noha a žalúdočné ťažkosti z nekvalitnej stravy mi spôsobili ťažkú depresiu. Čakal som na niečo, ani som nevedel, na čo,” hovorí o svojich skúsenostiach a dodáva, že sa snaží opäť vstať na nohy, pričom potrebuje podporu iných, ktorí stále veria v dobro a zmenu.
Štatistiky ukazujú, že keby existoval väčší záujem o osudy ruských utečencov, situácia by sa mohla zlepšiť. Namiesto toho sa však zdá, že mnohí európski úradníci ignorujú riziká, ktorým čelí takmer polovica ruských žiadateľov o azyl, a to len preto, lebo ich názory sa rozchádzajú s oficiálnou líniou Kremľa. Ponomarev a Belov poukazujú na šokujúcu realitu, kde sú odmietaní s odôvodnením, ktoré len podčiarkuje zložitosti medzinárodnej politiky a vnútorných konfliktov v Rusku.
Pri týchto okolnostiach je nevyhnutné, aby sa viac diskutovalo o postavení ruských disidentov v EÚ a zohľadnili sa ich príbehy a skúsenosti. Ich osudy by nemali byť len štatistikou, ale aj výzvou pre európske štáty, aby sa zamysleli nad svojimi ľudskoprávnymi záväzkami a nad tým, kde presne stojí solidarita s tými, ktorí bojujú za slobodu a spravodlivosť.
