Priznanie problému s alkoholom a duševným zdravím: Príbeh Ondreja Gareca
Ondrej Garec, hudobník a člen dedinskej dychovky, sa vyjadruje k svojej minulej závislosti na alkohole a duševným problémom, ktorým čelil. Na začiatku svojej kariéry musel čeliť tlaku a stresu, ktoré sa vyskytovali pri hraní na baskrídlovke. Alkohol sa stal pre neho spôsobom, ako uľaviť od vlastných zložitostí a zlepšiť si pocit. „Na skúškach som zistil, že po poháriku je hranie o čosi jednoduchšie, menej sa zaoberám svojimi problémami,“ vyjadruje sa Garec.
Počas vysokej školy sa však začal stretávať s narastajúcim stresom z povinností. V situáciách, kedy sa cítil preťažený, siahol po alkohole ako po prostriedku na upokojenie. Jeho konzumácia sa postupne zvyšovala a dostal sa do stavu, kde pil až pätnásť pív denne, prechádzajúc nakoniec na silnejšie nápoje. Napriek tomuto úniku však sa jeho psychické ťažkosti iba prehlbovali a on sa sám trápil so smutnými a beznádejnými myšlienkami, ktoré ho doviedli k samovražedným úvahám.
„Zážitky, ktoré som prežíval, boli také, že by som sa chcel hodiť pod kamión. Iba si predstaviť, čo by sa stalo s vodičom, ma však odradilo,“ hovorí s ťažkým srdcom. Tento ťažký čas v jeho živote by sa pravdepodobne nebol zmenil bez pomoci jeho priateľa, psychológov a lekárov, ktorí mu diagnostikovali cyklotýmiu, duševnú poruchu, ktorá sa podobá bipolárnej poruche. „Uvedomil som si, že mnohé z mojich trápení nie sú iba mojou chybou. Alkohol navyše zhoršoval príznaky môjho ochorenia,“ dodáva Ondrej.
Otvorenie sa a hľadanie pomoci
Garec sa rozhodol rozprávať svoj príbeh, aby ostatní s podobnými problémami sa nebáli vyhľadať pomoc. „Je dôležité, aby si ľudia uvedomili, že nie sú sami a že je v poriadku požiadať o pomoc, keď to potrebujú,“ hovorí s nádejou. Rozhovor s Ondrejom pokrýva otázky ako: môže člen dedinskej dychovky nepiť, prečo si jeho partnerka nevšimla jeho časté návštevy kaviarne, ako sa vyrovnával so smútením po smrti svojho dedka a s predčasným ukončením štúdia, a nakoniec ako sa cítil počas liečby na psychiatrii.
„Zatvorenie sa do seba a nehovorenie o svojich pocitoch s rodinou bola moja veľká chyba. Mal som s nimi o tom hovoriť, no citil som sa zahanbene,“ dodáva Ondrej s odhodlaním pomôcť tým, ktorí zápasia s vlastnými démonmi. Tento príbeh je potvrdením, že otvorenosť a odvaha hľadať pomoc môžu viesť k zmenám a uzdraveniu, pričom podporujú aj ostatných na ceste k zosilneniu svojho duševného zdravia.
