Milan Šútovec: V mojej bubline boli Sovieti okupanti, nuansy sa nepestovali
Milan Šútovec, literárny vedec a publicista, oslávil svojich 85 rokov. Je známy ako autor encyklopédie Politické Slovensko a v 90. rokoch sa stal predsedom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Vo svojom nedávnom rozhovore sa zamýšľa nad významom 35. výročia odchodu sovietskych vojsk z Československa, konkrétne po poslednom opustení krajiny veliteľom Strednej skupiny vojsk Eduardom Vorobjovom dňa 27. júna 1991.
Šútovec sa zaoberal otázkou, kto mal najväčšiu zásluhu na odsune sovietských vojsk. Podľa neho stojí na prvom mieste Václav Havel, ktorého iniciatívy vychádzali z prezidentského úradu. Doplnil, že Michael Kocáb, ktorý už od januára 1990 otvoril tému odsunu v slovenskom parlamente, mal pozitívny vplyv na umiestnenie tejto témy do popredia.
Počas pôsobenia ako predseda Snemovne národov, sa Šútovec stal svedkom zriadenia komisie, ktorá mala za úlohu dohľad nad odsunom vojsk. Hoci to nebola vtedy kľúčová téma, bola nevyhnutná pre budúcnosť krajiny. Podľa Šútovca, bol odsun vojsk dôležitou záležitosťou, no mnoho ďalších vecí bolo aktuálne v porovnaní s touto témou – rozpočet, sociálne otázky a vyšetrenie udalostí zo 17. novembra 1989, čo pre parlamente komplicovalo situáciu.
Šútovec podotýka, že dvojročné volebné obdobie vtedajšieho parlamentu prispelo k nestabilite federácie. Mnohé zásadné rozhodnutia zostali nevykonané a pôvodné ambície sa nedarilo naplniť. „Ak by mal parlament vierohodný štvorročný mandát, možno by sa veci vyvinuli inak a ľudia by mali viac času na potrebné reformy,“ vyjadril sa.
Pri hodnotení vtedajšej atmosféry v politike povedal, že všetci aktéri, vrátane verejnosti, vnímali odsun sovietskych vojsk ako prirodzené a potrebné. „Povedal by som, že aj celá verejnosť mala k odchodu pozitívny postoj. Časy sa však zmenili a dnes sú témy, ktoré sa pred rokmi zdali jasné, zas o niečo zložitejšie,“ dodal Šútovec.
Je evidentné, že na odsun sovietských vojsk sa pamätá nielen ako na historický moment, ale aj na významný krok v budovaní národnej identity a sebavedomia Slovenska po páde komunizmu. Šútovec svojím spôsobom reprodukuje nie len vlastný pohľad, ale aj atmosféru témy v spoločnosti a naznačuje, že hoci sú niektoré veci jasné, nuansy sú nevyhnutne potrebné na ich dôkladné pochopenie.
