PES ZA POZORNOSŤ FICOVEJ VLÁDY STÁL, ZAVRAŽDENÉ ŽENY NIE
Rok 2026 sa pre Slovensko stal symbolom nečinnosti a bezmocnosti voči násiliu na ženách, o čom svedčí tragická vražda ženy, ktorá opakovane žiadala o pomoc štátne inštitúcie. V krajine je pri moci už štvrtýkrát Robert Fico, premiér, ktorého pred dvadsiatimi rokmi zaujala skôr fiktívna hrozba spojená s omámeným psom ministerky Viery Tomanovej, než reálne problémy, s ktorými sa ženy stretávajú každodenne. Dnes sa opätovne skrýva za frázami o individuálnych zlyhaniach, zatiaľ čo Tibor Gašpar, súčasný minister spravodlivosti, odráža bezradnosť vládneho postavenia opakovaním prázdnych slov o zlyhaniach jednotlivcov.
SYSTÉM ZLYHAL, REÁLNE ŽENY SÚ OBETIAMI
Ak žena opakovane žiada o ochranu a napriek tomu skončí zavraždená, je jasné, že systém má zásadné chyby. Štatistiky naznačujú desivú realitu: v priemere sa na Slovensku stávajú obeťami rodovo podmienenej vraždy jedna až dve ženy mesačne. Celosvetovo je násilie páchané mužmi jednou z hlavných príčin predčasných úmrtí žien. EÚ uznáva túto krízovú situáciu prostredníctvom legislatívnych iniciatív, ako je smernica o boji proti násiliu na ženách a nový prístup, ktorý posilňuje práva obetí. Avšak slovenská vláda sa z tejto podpory neprofesionalizuje a nedokáže poskytnúť potrebnú ochranu ženám.
CYNICKÁ REAKCIA VLÁDY
Místo vážneho zaoberania sa problematikou ochrany žien, Fico neodmieta reagovať na legitímne otázky, pričom pred pár dňami použil sarkazmus a tón znevažovania voči novinárom. Takýto prístup len posilňuje dojem, že vláda žien neberie vážne, a skôr ich vníma ako terče, ktoré je možné manipulovať a znevážiť. Zuzana Dlugošová, predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, sa stala ďalšou z obetí cynickej politiky, keď sa stala terčom útokov a manipulácií. Vláda sa zdá byť viac znepríjemnená potenciálnymi problémami, než skutočnými obavami ženy, ktorá žiada ochranu pred násilím.
ČO MUSÍME ROBIŤ INAK?
Každá tragédia, ktorá sa stane, nás vyzýva, aby sme sa zamysleli nad tým, čo môžeme urobiť lepšie, ako spoločnosť a ako štát. Prevencia pred násilím a strašnými následkami, ako je vražda, nie je len zodpovednosťou jednotlivca, ale aj systémových opatrení. Je potrebné, aby sme vyvinuli tlak na našich politikov, aby sa ochranou ženám zaoberali s maximálnou vážnosťou a nie s cynizmom.
ZMLUVA SO SPÁNIM OCHRANY ŽIEN
Ženy, ktoré zažívajú násilie, potrebujú vedieť, že štát stojí na ich strane a poskytne im potrebnú pomoc a ochranu. Máme povinnosť, aby sme sa stali hlasom tých, ktorí sú umlčaní a zachránení. Takýto systém zodpovednosti a ochrany by mal byť neoddeliteľnou súčasťou našej demokratickej spoločnosti. Vláda nemôže a nemala by naďalej ignorovať otázky o násilí na ženách ako banality, keďže ide o život a smútenie, ktoré zasahuje mnohé rodiny a celej spoločnosti.
KONIEC ZNEVIDITEĽNÍ VÁLCOV
Dnes, keď pozorujeme činy a rozhodnutia našich politikov, má každý deťom jasnú výpoveď. Nepodceňujme tieto slová, pretože čas ukáže, kto skutočne stojí za ochranou žien a kto ich ignoruje. Musíme konať teraz, nie zajtra, aby sme predišli ďalším tragédiám, ktoré zanechajú na našich srdciach hlboké jazvy a otázky, prečo sme nezabránili ďalším omylom, ktoré môžu stáť životy.
