Marcus Aurelius písal filozofiu na Hrone, zrejme sa našiel aj jeho tábor
Podľa odborníka na obdobie Rímskej ríše, Jána Rajtára, jeho výskumy naznačujú zaujímavé skutočnosti o prítomnosti Rimanov na území dnešného Slovenska. Rajtár, ktorý pracuje v Archeologickom ústave SAV, uvádza, že prvoradú oporu pre svoje zistenia nachádza v archeologických nálezoch a písomných prameňoch, hoci ich množstvo je obmedzené a často fragmentárne.
„Množstvo archeologických pamiatok bolo v minulosti neúprosne destruktívne využívané ako stavebný materiál. To sa týka najmä rímskeho kastela v Iži. Často sú tieto miesta výnimočne poškodené, čo stavia naše výskumy do zložitých podmienok. Napríklad, zvyšky kameňa sa používali pri výstavbe pevností, kostolov a domov v oblasti Komárna a okolia,“ hovorí Rajtár. Pôvodné rímske pamiatky sú tak výrazne narušené, čo komplikuje archeologické práce.
V diskusii o vplyve Rímanov na región Rajtár poukazuje, že historické kontakty s Rímskou ríšou môžeme datovať až do posledného storočia pred naším letopočtom. Prvé rímske stavby vznikli na Bratislavskom hrade, nie však pre Rimanov, ale pre Kelty, ktorí tam vtedy sídlili. Rajtár upozorňuje na zanikajúce keltské centrá, ktorých príčiny sú predmetom dlhodobých diskusií – od vojenských stretnutí s Dákmi po možný vplyv zemetrasení.
„Územie dnešného Slovenska nikdy nebolo súčasťou Rímskej ríše. Tvorilo skôr severské pohraničie – barbarikum. Rimania nemali záujem o jeho anektovanie. Dôležitejšie pre nich bolo udržiavať kontrolu nad regiónom,“ dodáva archeológ. Potvrdením toho sú aj písomné pramene, ktoré poukazujú na politiku Rimanov založenú na vzájomných dohodách a úplatkoch miestnym vodcom, ako bol Vannius, náčelník Kvádu, ktorý bol Rimaniam uznávaný ako kráľ v oblasti, kde dnes leží Slovensko.
Rimania sa rozhodli nenapádať oblastí severne od Dunaja, ale začali presadzovať svoje záujmy prostredníctvom diplomatických a obchodných metód. Už od 1. storočia sa pozdĺž riek Rýn a Dunaj budovali oporné body známe ako Limes Romanus, čo umožnilo stabilizáciu rímskeho vplyvu v oblasti bez intenzívnej vojenskej expanzie.
Pri skúmaní konkretizovaných faktov zo staroveku sa Rajtár zameriava aj na podrobnosti ohľadom hospodárskej interakcie, ktorá prebiehala prostredníctvom darov a zmlúv, čím Rimania zabezpečili prítomnosť svojich záujmov bez vojenskej konfrontácie. Obsah jeho výskumov nám poskytuje nový pohľad na to, akým spôsobom sa Rímska ríša prejavila v regione, ktorý dnes považujeme za Slovensko.
