Lesy potrebujú radikálnu zmenu, tvrdí vedec
Michal Bošeľa, odborník z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, varuje pred naliehavými problémami týkajúcimi sa slovenských lesov, obzvlášť smrekov. Podľa jeho slov sa naša krajina musí odkloniť od predstavy, že jednoliate smrekové lesy sú štandardom, a začať s výsadbou zmiešaných lesov.
Stromy reagujú na klimatické zmeny
Bošeľa zdôrazňuje, že všetky dreviny trpia počas dlhých období sucha. Smrek, ktorý je dominantnou drevinou Karpát, reaguje na zmeny klímy najcitlivejšie. Analýzy letokruhov a senzorov, umiestnených na stromoch, potvrdzujú dlhodobý pokles rastu smreka po roku 2000, pričom opakované suché obdobia majú zásadný dopad na jeho zdravie aj vo vyšších polohách, kde by sa očakávalo, že smrek bude prosperovať.
Problematika koreňového systému
Koreňový systém stromu je kľúčovým faktorom pre jeho prežitie, avšak nie je to jediný determinant úspešného rastu. Bošeľa uvádza, že aj dub zimný, hoci má hlbšie korene, môže mať problém s čerpaním vody, pokiaľ rastie na nepriaznivom stanovišti s nedostatočnou zrážkovou bilanciou.
Závislosť podmienok rastu
Na schopnosti drevín prežiť dokáže ovplyvniť aj lokalita, kde sa nachádzajú. Faktory, ako je expozícia svahu, hĺbka a zloženie pôdy, priamo vplývajú na ich adaptáciu na klimatické podmienky. Bošeľa varuje, že neexistuje jednota v odporúčaných drevinách, ktoré by mohli byť považované za klimaticky odolné pre všetky oblasti.
Riešenie sa nachádza v zmiešaných lesoch
Odborník zdôrazňuje, že cesta k stabilnejšiemu lesnému ekosystému spočíva v zakladaní zmiešaných lesov, ktoré sú odolnejšie voči extrémnym klimatickým podmienkam. Varuje však, že zmena tradičných preferencií v zalesňovaní nebude jednoduchá, pretože mnohí ľudia majú nostalgické vzťahy k smrekovým lesom, ktoré známe a považované za ideálne.
Klimatická kríza volá po akcii
V čase klimatickej krízy musí Slovensko prijať inovatívne postupy. V rozhovore sa Bošeľa dotýka aj problémov, ako je lykožrút, ktorý vyvoláva konflikty záujmov v samosprávach. Dôrazne odporúča, aby lesníci nezapomínali na to, čo sa naučila história, vrátane metód z čias Márie Terézie a Jozefa Dekréta Matejovie, a aby sa prispôsobili novým výzvam, pred ktorými lesy stoja.
