O všetko v rodine sa starám ja, manžel je ako tretie dieťa. Som sebecká, ak mu odmietam byť matkou?
V posledných rokoch sa manželstvá a rodinné vzťahy vyvinuli do mnohých rozmanitých a komplexných foriem. Na mne a mojom manželovi to nie je inak. Mám dve malé deti – staršie má štyri roky a mladšie iba rok. Ale s plnou vážnosťou musím priznať, že po narodení druhého dieťaťa som si definitívne uvedomila, že sa doma starám nie o dve, ale o tri deti. Tým tretím dieťaťom je môj manžel.
Stáva sa mi, že čím viac času strávim starostlivosťou o deti, tým viac mi prekáža manželova závislosť. Očakáva, že mu budem organizovať každodenné úkony, pripomínať mu, čo má robiť, a postarať sa o jeho komfort. Niekedy mám pocit, že sa mohol správať viac ako partner, než ako ďalšie dieťa, ktoré musím neustále kontrolovať a viesť.
Tento pocit frustrácie vo mne narastá. Zatiaľ čo som kedysi svoju rolu preberala bez zaváhania, teraz už na to nemám energiu. Mám pocit, že ak by som sa sústredila len na deti, paradoxne by to bolo pre mňa menej náročné. Uvedomujem si, že som po dvoch pôrodoch skutočne unavená, a možno sú moje pocity ovplyvnené aj hormonálnymi zmenami. Preto sa ťažko posudzujem, či je to všetko výsledkom únavy, alebo či naozaj žijem v realite, ktorá si žiada zmenu.
Čelím dileme. Mám prečkať a dať nášmu vzťahu viac času, alebo máme zakročiť? Možno je potrebné, aby sme sa o tom otvorene porozprávali. Dilema materskej identity a partnerského vzťahu je mimoriadne zložitá a obohatená o zložitosti moderného rodičovstva.
