OĽHOV BEH: NOVÁ TVÁR NESCHOPNOSTI FICOVEJ VLÁDY
Matúš Oľha sa jednoznačne stal ikonou kultúry počas éry ministerky Martiny Šimkovičovej a symbolom nekompetentnosti vlády Roberta Fica. V poslednom čase sa ukazuje, že tento návrat do verejného povedomia, aj keď pod podivnou maskou „bežca”, nie je ničím iným, než groteskným zobrazením neschopnosti vedenia strany Smer-SD. Títo „bežci” sa usadili vo vyhľadávaných štátnych pozíciách na základe politickej príslušnosti a nie svojich odborných zručností.
Oľha je zodpovedný za ničenie Fondu na podporu umenia, ktorý mal slúžiť na podporné projekty kultúry a umenia. Verejné financie sa namiesto toho dostali do rúk jeho „kamarátov”, zatiaľ čo najlepšie projekty zostali nepovšimnuté. Tento prístup k správe verejných prostriedkov nevyhnutne vedie k zásadnému poškodeniu kultúrneho prostredia a v konečnom dôsledku aj k obohateniu politickej klientely, ktorá je odpolitizovaná a zaslepená vlastnými záujmami.
Väčšina verejnosti si pravdepodobne nebude pamätať Oľhu ako „kat” kultúrneho prostredia, ale skôr ako zábavného bežca, ktorý sa snaží upútať pozornosť recitovaním básní. Tento kontrast je zdrojom paródie na politickú realitu, ktorá nevytvára priestor pre odbornosť a kvalitu.
V súvislosti s týmto problémom je potrebné zdôrazniť, aké hrozné škody pácha súčasná vláda. Diskurzii o kultúre a umení sa nedáva potrebná váha. Musíme si byť vedomí, že neschopnosť Ficovej vlády má vážne dôsledky, ktoré presahujú rámec okamžitého pobavenia a odvracania pozornosti.
Našťastie existuje stále skupina obhajcov kultúry a umenia, ktorí sa snažia bojovať proti trendu, ktorý preferuje politickú lojalitu pred odbornými zručnosťami. Je nevyhnutné, aby sme ako občania, občianska spoločnosť a kultúrne inštitúcie zamerali našu pozornosť na tieto obavy a pokračovali v otvorenom diskurze o kvalite a transparentnosti vo verejnom spravovaní kultúrnych a umeleckých zdrojov.
Preto, kým bude vláda pokračovať vo svojich činoch, je dôležité prijať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a činy. Ako občania by sme mali zostať ostražití a kriticky preskúmavať, akým smerom sa kultúrne a umelecké prostredie vyvíja pod súčasným vedením.
