Zuzana je mŕtva. Počet zabitých žien je rekordný. Čo bude ďalej?
V súčasnej dobe, keď sa nad domácim násilím v spoločnosti viac hovorí, sa zvyšuje aj počet obetí. Prípad Zuzany znovu poukázal na alarmujúci trend, ktorému by sme mali venovať pozornosť. Ria Gehrerová poukazuje na problém, ktorý sa nedá ignorovať. Ako novinárka sa denno-denne stretáva s tvrdou realitou, v ktorej je trvalé násilie voči ženám a deťom súčasťou nášho spoločenského diskurzu.
Zatiaľ čo polícia zasiela oznámenia o zadržiavaní páchateľov týrania zvierat, informácie o prípadoch násilia voči ženám a deťom na verejnosť neprichádzajú tak pravidelne. Výrazne sa to odráža na mediálnom pokrytí, ktoré, hoci nie je vyvážené, môže mať obrovský dopad na spôsob, akým je tento problém vnímaný. Vzniká tak otázka, prečo neexistujú podobné tlačové správy po vraždách žien a čo môže polícia urobiť, aby sa tento negatívny trend zvrátil.
Jedným z najostrejších prípadov, ktorý nedávno obletel médiá, bola situácia v Spišskej Novej Vsi, kde muž zhotovil mašinériu na mučenie psov ako prejav pomsty voči žene, ktorá ho odmietla. Napriek ďalšiemu odsúdeniu za takýto čin, ktorý dostal iba podmienečný trest, musíme pochopiť, že úspech ochrany zvierat neznamená úspech v boji proti domácemu násiliu.
Na porovnanie, história násilia voči ženám, ako tá Zuzany, často skončí so zmierlivými trestami pre páchateľov, čo vytvára atmosféru beztrestnosti. Pýtame sa, aké posolstvo tým vysielame? Osem mesiacov väzenia za škrtenie ženy je zúfalo nedostatočné a posilňuje cynizmus, pokiaľ ide o hotové vymaňovanie sa z násilníckych cyklov.
Zatiaľ čo niektorí reagovali na tieto tresty cynicky a s iróniou, mnohí iní prežívajú strach z domácich násilníkov, ktorým bola odovzdaná nenávisť voči ženám a ktorý sa cítia nemastne-neslano aj po takýchto trestoch. Sedí, ako nám to mnohí netransparentne komentovali, nie je to smiešne – skôr to hovorí o vážnom zlyhaní tak systému, ako aj spoločnosti.
Aké možnosti majú obete domácich násilníkov?
Najdôležitejším krokom je uvedomenie si, že obete musia mať dostupné informácie o pomoci. V prípade domáceho násilia existujú krízové linky a intervenčné centrá, ktoré poskytujú potrebnú podporu a rady pri hľadaní útulného prostredia.
Niektoré z týchto centier sú dostupné nonstop a ponúkajú diskrétnu pomoc pre ženy, ktoré sa ocitli v krízovom stave. Napriek tomu by mala existovať širšia komunita, ktorá sa zameriava na prevenciu dominancie násilia nad ženami.
Napokon, debata o domácom násilí a útlaku žien musí opustiť výhradne sféru súdov a médií. Týranie žien a detí je kriminálny čin, ktorému by sme sa mali aktívne brániť a zasadzovať sa za zmenu našich postojov, aby sme previedli našu kultúru k väčšej empatii a spravodlnosti.
