Ľudí nepresvedčí strašenie, ale príbeh o odolnejšom Slovensku
Po obdobiach pandémie, vojny, energetických kríz a vzrastu životných nákladov je prevaha úzkosti medzi obyvateľstvom evidentná. V týchto súvislostiach je klimatická zmena často prezentovaná len ako ďalšia hrozba, čo mnohých odrádza od jej vnímania. Podľa environmentálneho psychológa Jana Krajhanzla, zakladateľa Institutu 2050, namiesto zastrašovania by sme sa mali zameriavať na to, ako posilniť odolnosť a zdravie Slovenska, ako aj na zníženie závislosti od dovážaných fosílnych palív.
Jednoduchá otázka „Nezdá sa vám počasie v poslednom čase zvláštne?“ môže otvoriť diskusiu o klimatických zmenách, pretože na zmeny v počasí si môžu spoločne postaviť otázku všetci, bez ohľadu na politické presvedčenie. Krajhanzl vyzdvihuje odvahu a schopnosť úspešne sa adaptovať, ak sa problémy prezentujú konstruktívne a vzbudzujú zmysel pre akciu.
V rozhovore Krajhanzl vybral päť kníh, ktoré najviac ovplyvnili jeho vnímanie klimatickej zmeny. Tieto diela ponúkajú perspektívy a riešenia, ktoré motivujú čitateľov k akcii a zaisťujú, že problém klimatickej krízy nespôsobuje bezmocnosť, ale skôr povzbudzuje k aktívnemu prístupu.
Päť kníh, ktoré ovplyvnili pohľad na klimatickú zmenu
Medzi odporúčanými knihami sú tituly ako „Ani na to nemyslite” od Georga Marshalla, ktorý skúma, prečo náš mozog ignoruje hrozby klimatickej zmeny, a „Jak kultura utváří diskusi o klimatické změně” od Andrewa J. Hoffmana, ktorý skúma, ako rôzne kultúrne vplyvy formujú naše diskusie o klimátnych otázkach. Odborníčky Deborah Du Nann Winter a Susan M. Koger v knihe „Psychologie environmentálních problémů” rozoberajú psychologické aspekty environmentálnych problémov a ich vplyv na správanie jednotlivcov.
Okrem toho je tu publikácia „Klima se mění – a co my?” od Petra Daniša, ktorá učí o klimatických zmenách a metódach, ako s nimi zápasiť. Napokon, „Saving Us” od Katharine Hayhoe poskytuje nádejný pohľad na klimatické výzvy a dôležitosť rozprávania sa o našich problémoch v rozdelenej spoločnosti.
Prečo ľudia ignorujú klimatickú zmenu?
Krajhanzl poukazuje na to, že naše psychológia je nastavená tak, aby sme reagovali na bezprostredné hrozby, a klimatická zmena sa často nazdáva ako vzdialený problém. Je paradoxné, že aj keď čelíme extrémnym poveternostným podmienkam, mnohí ju stále vnímajú ako abstraktnú a neviditeľnú. Je nevyhnutné zjednodušiť komunikáciu o klimatickej kríze tak, aby bola prístupná a zrozumiteľná pre všetkých.
Preto je pri diskusii o klimatických zmenách dôležité poukazovať na dôsledky, s ktorými sa reálne stretávame, a objasniť, že aj keby sme videli sneh v zime, globálne otepľovanie pretrváva. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že častejšie výnimočné poveternostné javy sú dôsledkom zmeny klímy, pričom disproporčnosť sucha a povodní sa dramaticky zvyšuje.
Naša cesta k odolnejšiemu Slovensku
Na záver, Krajhanzl apeluje na potrebu inovatívneho prístupu k klimatickým zmenám, vyzdvihuje dôležitosť prerozprávania príbehu odolného Slovenska, ktorý osloví širokú verejnosť a inšpiruje k aktívnemu prístupu. Pre každý z nás je dôležité, aby sme sa stali súčasťou príbehu, ktorý presahuje strach a bezmocnosť, a ďaleko pred ním, hlási sa k akcii, solidarite a spolupráci v boji proti klimatickej kríze.
