Hvoreckého knižnica: David Copperfield v opiatovej Amerike a írska dystópia blízka našej realite
Román „David Copperfield” od Charlesa Dickensa má v angloamerickej literatúre významné postavenie, avšak jeho obľuba nepresahuje naprieč kultúrami rovnako intenzívne ako v rodnej Británii. Tento titul sa stal prelomovým momentom v Dickensovej kariére, pretože vďaka nemu sa transformoval z autora skôr komických príbehov na vynikajúceho rozprávača anglického jazyka, čím položil základy pre svoje neskoršie, hlbšie a temnejšie literárne dielo.
Na rozdiel od svojich predchádzajúcich prác, ako je „Oliver Twist”, kde sa venoval humoru a banálnym situáciám, „David Copperfield” preniká do psychológie hrdinov a podrobne skúma ich vnútorný svet. Príbeh sleduje chlapca, ktorý sa snaží prežiť v komplikovanom svete, zatiaľ čo neustále hľadá svoju identitu v chaotickom Londýne, nachádzajúc sa pred formovaním na muža a člena rodiny, ktorú nielenže stratil, ale sa aj snaží znovu objaviť.
Táto kniha, aj dnes, férovo zaujme svojou stylistickou inováciou a jazykovou precíznosťou, pričom sa môže pochváliť množstvom časom overených postáv, ktoré sa stali ikonami literárneho diskurzu. Zaujímavé je, že Sigmund Freud daroval tento román svojej zasnúbenej Marthe Bernays, a to z dôvodu osobnej identifikácie s osudom mladého hrdinu, ktorý prežíva typické psychologické a emocionalne rozporuplné chvíle.
Demon Copperhead: Moderný odkaz na Davida Copperfielda
Pár rokov po Dickensonovi sa v súčasnosti odrazila jeho práca v románe „Demon Copperhead” od americkej spisovateľky Barbary Kingsolver, ktorý bol nedávno preložený do slovenčiny. Oproti Dickensovej postave sledujeme hlavnú postavu, Damon Fields, ktorého prezývka odkazuje na jeho charakteristické ryšavé vlasy, zasadeného do kontextu opioidovej krízy v Amerike, konkrétne v Appalachiach. Damonova matka, zmietaná drogovou závislosťou, ho privádza na svet a vychováva v karavane, ktorý sa stáva symbolom sociálneho vylúčenia a zanedbanosti.
Po viacero ťažkostiach a nešťastných tragédiách je Damon nielen sirotou, ale aj obetou prostredia, v ktorom vyrastal. Jeho matka, ktorá bojovala so závislosťou, zomiera, keď mal iba jedenásť rokov, a jeho otec je mŕtvy. Chlapec žije v atmosfére chaosu, kde absentujú hodnoty rodičovstva a rodinnej podpory, pričom ostáva vydaný napospas svojim okolnostiam a ťažkostiam.
Literárny rozmer „Demon Copperhead” neupadá do klišé o sociálnych problémoch; naopak, Kingsolver dokáže vykresliť zložitú realitu prostredníctvom presného a empatického naratívu. Umožňuje čitateľovi preniknúť do hlbokých súžení postavy, ktorú život predurčuje nielen na osobné problémy, ale aj na zlozvyky a pád do hlbín závislosti. Tento dôvtipný román preto vytvára silný kontrast s dávno nesmrteľným Dickensovým hrdinom, pričom v súčasnosti je hodným následníkom jeho literárneho odkazu.
Rovnako ako v Dickenovej klasike, aj v „Demon Copperhead” môžeme vidieť prepojenie medzi individuálnym a sociálnym, medzi literárnym umením a krutou realitou doby. Kingsolverova kniha osvetľuje podmienky, ktoré viedli k rozšíreniu heroinovej závislosti a kriminality v moderných amerických komunitách a vnáša ich do kontextu temnejšej kapitoly amerických dejín, predovšetkým v Appalachiach.
