Pletenie bičov ako nová národná tvorba
V poslednom období sa čoraz viac ukazuje, že sa musíme naučiť, ako vnímať aj to najnepríjemnejšie s humorom a nadhľadom. Matúš Oľha, známy svojou schopnosťou uniknúť pred otázkami novinárov, dokazuje, že aj v ťažkých časoch sa dá nájsť spôsob, ako prežiť. Rovnako aj v súčasnosti, keď sa zdá, že nás obklopuje iba tlak a frustrácia, je dôležité hľadať radosti v malých veciach. Je to naozaj výnimočne osviežujúce.
V súčasnej dobe, keď realita ponúka dostatok materiálu na zábavnú kritiku, sa určite nielen v nadsázke hovorí o pletení bičov – či už z hovien, alebo z iných symbolických prvkov, ktoré sa v našich životoch objavujú. Toto „pletenie“ sa stáva kreatívnym aktom, ktorým si dokážeme zlepšiť náladu a obrniť sa voči zložitým časom. Niekto môže túto metaforu považovať za vulgárnu, ale pre mnohých je to osviežujúca forma ozveny skepse, ktorá narúša ťažobu dnešnej doby.
Nie je však nutné, aby sme sa stali bezstarostnými šťastnými pletačmi, pretože naša spoločensko-politická realita je strhujúca a mnohí ju majú pred očami. V súčasnosti sme svedkami situácií, ktoré sa zdajú absurdné, pričom čoraz ťažšie je aj nezostať sklamaný a znechutený. Aby sme sa ochránili pred touto frustráciou, musíme sa naučiť, ako rozdeliť a transformovať toxické impulzy do niečoho pozitívneho.
Toto nové, kreatívne pletenie bičov nás učí aj o tom, že aj v zlých situáciách sa dá nájsť niečo produktívne, že z našej frustrácie sa môže zrodiť vonkajší prejav pozitívneho zmýšľania a húževnatosti. Humor a schopnosť smiať sa aj nad sebou samým sú neoceniteľnými nástrojmi na prekonávanie ťažkých časov.
Hoci sa môže zdať, že z nás ostanú iba pletači, za touto metaforou sa skrýva širšia myšlienka. Na Slovensku, kde sa často cítime frustrovaní, máme stále schopnosť vidieť aj v najťažších situáciách malý záblesk svetla, ktorý môžeme premeniť na umelecký alebo osobný prejav zmeny. V konečnom dôsledku, pletenie bičov, aj keď skryté za nadsázkou, je nástrojom na vnútorné prežitie, premenou negatívnych pocitov na dôvod osláviť to, čo máme a skúšať to robiť lepšie.
Práve to je dôležitou devízou našich dní, premýšľať a snívať aj o voľbe radosti a zábavy, namiesto päťkrát spred čelného skla do smútočnej atmosféry. Tak sa aj na názory, ktoré by mohli znieť ako kritika, môžeme pozerať ako na výzvy a umenie. Aj z našich „zbytočných” skúseností, akými sú tieto biče, môžeme upliesť niečo, čo má hodnotu.
