Úmysel, bezbrannosť obete či ignorovanie nesúhlasu: Ako rozpoznať pokus o znásilnenie
V nedávnej epizóde reality šou Party Shore, ktorú odvysielala Televízia Markíza, sa ukázali zábery, ktoré normálne znázorňovali násilné sexuálne správanie. Šou obsahovala scénu, v ktorej sa účastník pokúsil o znásilnenie opitej ženy a to bez zásahu štábu. Po tejto epizóde začala verejnosť intenzívne diskutovať o tom, kde končí nevhodné správanie a kde začína pokus o znásilnenie.
Markíza sa nielenže priznala, že ich program mohol vyvolať dojem, že je sexuálne násilie normalizované, ale zároveň avizovala, že problémovú epizódu upravia. Taktiež sa objavila otázka, aké nástroje máme na rozlíšenie medzi nevhodným konaním a pokusom o znásilnenie.
Na túto tému sa vyjadrilo päť odborníkov na problematiku sexuálneho násilia, ktorí priniesli päť kľúčových bodov na rozpoznanie pokusu o znásilnenie. Prvým z nich je, že pokus o znásilnenie nemusíte vedieť dokázať pred slovenským súdom. Matúš Kanis, vedúci trnavského Intervenčného centra pre obete domáceho násilia, uvádza, že je nutné rozlíšiť právnu stránku od spoločenskej zodpovednosti. Právo preskúmava, či boli naplnené zákonné znaky trestného činu, pričom je dôležité poznať princíp prezumpcie neviny.
Kanis vysvetľuje, že nie každé správanie, ktoré v niekom vyvoláva strach či pocit ohrozenia, sa automaticky kvalifikuje ako pokus o znásilnenie. Vyžaduje sa preukázanie, že akcie útočníka sa priblížili k naplneniu znakov trestného činu, čo je pri sexuálnom násilí často problematické.
Po zvážení týchto aspektov je zjavné, že potrebujeme otvorene diskutovať a vzdelávať spoločnosť o tejto problematike. Je to dôležité nielen pre obete, ale aj pre prevenciu takýchto trestných činov. S ohľadom na udalosti, ktoré sme mohli vidieť v médiách, je evidentné, že potrebujeme vyvinúť väčšie úsilie, aby sme osvetlili situácie, ktoré môžu ohroziť jednotlivcov, a zároveň posilnili kultúru súhlasu a rešpektu voči druhým.
