Biskup Ján Vojtaššák: Proces blahorečenia v teologickej a spoločenskej perspektíve
Dokument vypracovaný vo Vatikáne, nazvaný Positio super martyrio, sa stal významným krokom v kauze blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka. Dňa 10. augusta 2026 spišská diecéza potvrdila, že tento dokument bol schválený a predložený historikom z Dikastéria pre kauzy svätých. Spišský biskup František Trstenský osobne informoval veriacich o tejto správe počas slávnosti v Zákamennom a vyzval ich na modlitbu za pozitívne rozhodnutie. Ak historici posúdia dokument priaznivo, nadviaže sa ďalšie posúdenie teológov. Týmto spôsobom sa proces blahorečenia stáva dynamickým krokom, ktorý vyžaduje hlboké zamyslenie nad jeho teologickými a spoločenskými implikáciami.
Kauza Jána Vojtaššáka už desiatky rokov skúma, ako slovenská rímskokatolícka teológia reflektuje na zložitosti ľudskej existencie, najmä v kontexte utrpenia a morálneho zlyhania. Vojtaššák je uznávaný ako obeť komunistického režimu, ktorý ho odsúdil na 24 rokov väzenia. Zomrel ďaleko od svojej diecézy, čo svedčí o jeho ťažkom osude. Avšak jeho minulosti nesúvisí len s týmito tragickými okolnosťami, ale aj s aktívnou účasťou na arizácii majetkov v čase, keď bol podpredsedom Štátnej rady tzv. tisovského režimu. Tieto fakty vytvárajú zložitý obraz o jeho živote, ktorý neumožňuje jednoduché hodnotenie.
Všetky aspekty Vojtaššákovho života musia byť brané do úvahy pri hodnotení jeho blahorečenia. Proces kanonizácie nie je automatizovaný a otvorené kauzy sa nemusia vždy skončiť vyhlásením za svätého. Úloha advocatus diaboli, ktorý skúma „slabé miesta“ v príbehu kandidáta, má stále význam. Táto preskúmavacia metóda je dôležitá aj pre historikov, ktorí by mali skúmať Vojtaššákovu životnú dráhu v celej jeho zložitosti. Práve schopnosť objektívne posúdiť jeho prínos k cirkvi a spoločnosti, vrátane negatívnych aspektov, je kľúčová pre transparentnosť procesu kanonizácie.
Aké kritériá budú rozhodujúce pri hodnotení?
Diecézna fáza procesu, prebiehajúca v rokoch 2015 až 2019, dôsledne preskúmala Vojtaššákovo pôsobenie a vplyv, pričom sa špeciálne zamerala na obdobie 1939 – 1945. Vzhľadom na komplexnosť tejto doby a jej historické pozadie sa vynára otázka, aké kritérium de facto prehľadávania bude rozhodujúce pre teologické posúdenie jeho života.
Preto je esenciálne ujasniť, či sa posudzovanie mučeníctva bude vzťahovať iba na okolnosti jeho smrti a väzenia. Takýto zúžený pohľad by mohol skresliť vážnosť a historický kontext jeho činnosti. Výsledkom môže byť situácia, kde nepríjemné historické skutočnosti budú bagatelizované na úkor celkového obrazu kanonizačného procesu. Významným výstupom by malo byť zohľadnenie viacerých aspektov života biskupa Vojtaššáka, ktorý nie je možné hodnotiť jednostranne.
Celý proces blahorečenia v prípade Jána Vojtaššáka je preto viac než len formalita. Je to proces, ktorý vyžaduje otvorenosť, kritické bádanie a zodpovednosť nielen voči historickým faktom, ale aj voči samotnej teológii a cirkevnej praxi.
