Môj prvý Grape: Vatra bez telefónov, hudobné kontrasty a všadeprítomné značky
Na trenčianskom letisku sa počas tretieho dňa festivalu Grape 2026 ozývali zvuky hudby, smiechu a radosťou nabité hlasy návštevníkov. Počas štvrtkového koncertu sa mi už tretí človek pridal do diskusie so slovami: „Hej, dnes sa tu nenatáča.“ Cítila som sa chvíľu presne ako outsider, keď som si uvedomila, že ostatní diváci okolo mňa majú svoje mobily zasadené v obálkach so šnúrkami okolo krku, zatiaľ čo ja som sa odvažovala nakrúcať s pomocou svojho iPhonu. Nebolo to o porušovaní pravidiel, keďže som ako novinárka mala povolenie na filmovanie, ale skôr o pocite, že sa v tejto zdanlivo bezstarostnej atmosfére cítila akosi cudzia.
Po šiestich rokoch strávených v Anglicku som sa v máji vrátila na Slovensko a zažila prvýkrát festival Grape. So svojich 25 rokov som vždy mala pocit, že Grape patrí medzi podujatia, ktorého atmosféru by som sa mala dožiť, ale nikdy som sa k tomu nedostala. Keď som sa teda konečne ocitla v dave plnom nadšených fanúšikov a pod scenériou sťaženou rozžhavenými lúčmi slnka, pocítila som, že sa mi splnil sen.
Festival sa tohto roku vyznačoval masívnou návštevnosťou, podľa organizátorov sa denne prechádzalo areálom 25-tisíc ľudí. To je nielen impozantné číslo, ale aj dosť desivé, ak zoberieme do úvahy, aké technológie sme si doniesli so sebou. Akoby sa mobilné aplikácie žene v reálnom svete stali v skutočnosti planéty, na ktorých sú všetci pripojení, no od seba vzdialení.
Hudobný program bol pestrý a zahrňoval rôzne žánre, od indie rocku po elektroniku, a jednotlivé vystúpenia sa striedali s hustým nádychom vzrušenia a čakaním na ďalšie hviezdy. Atmosféra bola elektrická, a to všetko naplnené vonkajšími prvkami – ohňostrojmi, ktoré sa snímali do večerného neba, sa zaplnilo srdce nielen úžasom, ale i povzbudzujúcou energiu, ktorá prenikla do pokožky.
Ako skúsená novinárka som sa snažila zachytiť každú chvíľu, no kultúra selfie a nespočetných sociálnych médií ma obklopovala ako smog. Nakoniec som sa rozhodla nechať všetko za sebou — pravé slasti letných festivalov sa predsa nedajú zažiť cez displej. Skôr než sa vkročí do dave a objíme umenie samotné, je dôležité nechať svojím vnuknutiam voľný priebeh. Týmto spôsobom sa dajú precítiť jedinečné zážitky, ktoré ponúkajú momenty strhaných priestorov a hmotných látok.
Môj prvý Grape bol pre mňa nielen koncertom, ale aj symbolom osvietenia na ceste k blízkosti so sebou samým a k tým, ktorí sa rozhodli nechať technológie bokom. S každým spevom a bubnovaním, s každým krikom radosti sa zo mňa stávalo niečo nové a čerstvé, niečo, čo si odnesiem navždy. Tento festival ma naučil, že najcennejším zážitkom je moment naživo, ktorý spočíva v atmosfére, inšpirujúcej hudbe a vzájomnej interakcii, ktorú si nikto nemôže pripísať digitalizáciou.
