Filozof hľadá odpoveď na zmysel života s viac ako stovkou osobností
V roku 1931 sa filozof a historik Will Durant rozhodol urobiť nezvyčajný experiment. Oslovil významné osobnosti svojej doby s jednoduchou, no takmer nezodpovedateľnou otázkou: Aký je zmysel ľudského života?
V knihe O zmysle života zhromažďuje ich osobné odpovede – od skeptických úvah o smrti a márnosti až po presvedčenie, že zmysel možno nájsť v práci, láske, priateľstve či samotnom prežívaní života.
Nasledujúci list som v rôznych podobách rozposlal slávnym súčasníkom doma aj v zahraničí, ktorých inteligenciu si nesmierne cením.
New York 15. júla 1931
Vážený/á …………, mohli by ste na chvíľu prerušiť svoju prácu a zahrať sa so mnou filozofickú hru? Snažím sa nájsť odpoveď na otázku, ktorú naša generácia – možno viac než ktorákoľvek iná – vždy rada kladie, no nikdy na ňu nenachádza odpoveď: Aký je zmysel či hodnota ľudského života?
Doteraz sa touto otázkou zaoberali najmä teoretici, od Achnatona a Lao-c’a po Bergsona a Spenglera. Skončilo sa to vždy istou formou intelektuálnej samovraždy: myšlienka akoby vlastným vývojom sama zničila hodnotu a význam života.
Z totálnej perspektívy, ktorou je filozofia, sa život stal nestálym množením ľudského hmyzu na zemi; planetárnym ekzémom, ktorý možno čoskoro bude vyliečený; nič nie je isté len porážka a smrť – spánok, z ktorého, ako sa zdá, nie je prebudenia.
Ja, ktorý som celé roky čítal filozofické spisy, sa dnes obraciam na život samotný a pýtam sa Vás, ktorí ste žili aj mysleli, aby ste mi pomohli porozumieť. Venujte mi chvíľku a povedzte mi, aký má pre Vás život zmysel, čo Vás ženie vpred, kde nachádzate útechu a šťastie, kde v konečnom dôsledku sa nachádza Váš poklad.
S pozdravom Will Durant
Od nášho popredného kritika H. L. Menckena prišla táto úprimná odpoveď:
V skratke, pýtate sa ma, čo ma v živote napĺňa a prečo pokračujem v práci. V práci pokračujem z rovnakého dôvodu, z akého sliepka znáša vajcia. V každej živej bytosti je zvláštny, no silný impulz aktívne fungovať. Život si vyžaduje, aby bol žitý.
Robím jednoducho to, čo sa mi najľahšie núka. A tak sa mi prihodilo, že som sa narodil s intenzívnym a neuhasiteľným záujmom o idey, a preto sa s nimi rád hrám. Prihodilo sa mi, že som sa narodil s nadpriemernou schopnosťou vyjadriť idey slovami. Následkom čoho som spisovateľ a redaktor.
Mám oveľa väčšie šťastie ako väčšina ľudí, pretože od detstva sa mi darilo dobre sa uživiť presne tým, čo som chcel robiť – tým, čo by som robil s radosťou aj zadarmo, ak by mi za to nikto neplatil.
K príjemnej práci ako ceste k šťastiu pripájam aj to, čo Huxley nazval domácimi radosťami – každodenné interakcie s mojou rodinou a priateľmi. Priateľstvo mi prinieslo viac radosti do života ako akékoľvek veci.
Náboženstvu veľmi neholdujem. Nikdy v mojom dospelom živote som nezažil nič, čo by sa dalo nazvať náboženským impulzom. Uctievanie, ako ho praktizujú kresťania, mi pripadá viac ponižujúce než povznášajúce.
Neverím v nesmrteľnosť a netúžim po nej. Zmysel ľudského života nepoznám: kloním sa k tomu, že žiaden nemá. Viem len, že aspoň čo sa týka mňa, veľmi ma baví, kým trvá.
