Na ruský štátny terorizmus príručkové reakcie nezaberajú
Nemecko čelí útokom, ale nevie, ako zareagovať. Na povrch vyšla správa, že podozrivými páchateľmi takmer smrteľného útoku na letisko v Lipsku z minulého mesiaca je Rus spojený s ruskou vojenskou spravodajskou službou GRU a s Bielorusom. Tento fakt poukazuje nielen na medzery v obrane, ale aj v odstrašovaní.
Rus, ktorý pricestoval z Turecka a následne odišiel do Srbska, bol hneď po príchode identifikovaný ako osoba s väzbami na GRU. Nemecké orgány však nemali dostatočné prostriedky na to, aby ho mohli sledovať. Mnohých pobúri už fakt, že osobe s takýmto zázemím bolo vôbec umožnené vstúpiť do schengenského priestoru.
Bielorus, ktorého meno sa v súlade s nemeckými zákonmi o ochrane osobných údajov takisto neuvádza, vstúpil do schengenského priestoru cez Lotyšsko. Nemal žiadne známe prepojenia na spravodajské služby, hoci mal záznamy v registri trestov v Litve a vo Fínsku. Opäť sa môžeme pýtať: prečo by ste niekoho takého pustili do svojej krajiny?
Táto osoba bola s najväčšou pravdepodobnosťou „jednorazovým“ agentom. Bol najatý za peniaze, aby vykonal špinavú robotu: umiestniť 1,8 kg silnej plastickej výbušniny na drony namierené na ukrajinské dopravné lietadlo naložené 25 000 litrami leteckého paliva. Len náhodou sa podarilo tejto katastrofe zabrániť.
Dnes je to vážnejšie
V západnom Nemecku boli počas mojej mladosti podobné útoky bežnou záležitosťou. Krajne ľavicová skupina Baader-Meinhof spáchala v 70. a 80. rokoch množstvo ničivých bombových útokov, strelieb a únosov zameraných na vojenské, priemyselné a iné ciele.
Orgány reagovali s veľkou (niektorí hovoria, že až nadmernou) ráznosťou, rozsiahlym sledovaním, pátraním po podozrivých a raziami v podozrivých úkrytoch. Opierali sa pri tom o protiteroristickú legislatívu, ktorá posilnila právomoci polície a zabezpečila spoluprácu na najvyššej úrovni medzi viacerými orgánmi.
