Sledovali životy ostatných, ale nežili svoje vlastné. Ako FOMO vymeniť za digitálny balans?
Lea prvýkrát nazrela do sveta sociálnych sietí, keď mala trinásť rokov, možno aj skôr. Vekové obmedzenie na založenie profilu na Facebooku či YouTube nebolo ťažké obísť. Český internet práve ovládla prvá vlna mladých influencerov – z pubertiakov sediacich pred kamerou v detských izbách sa stávali tínedžerské idoly a podmanili si aj Leu.
Najradšej sledovala videá youtuberky Teri Blitzen alebo sesterského dua A Cup Of Style. Pôsobili ako kamarátky odvedľa, svojim sledovateľom prinášali tipy na módu či mejkap, a podprahovo tak šírili estetiku, ku ktorej sa iné dievčatá túžili priblížiť. Lea si spomína, ako si podľa vzoru Teri Blitzen kupovala kozmetiku alebo si podľa nej dokonca dala prerobiť izbu.
„V youtuberkách som videla vzor. Mala som pocit, že som sa vďaka nim našla. Aj ja som chcela byť slávna, mať nádherný byt alebo cestovať karavanom po Portugalsku. Stali sa pre mňa mapou toho, čo by som rada dosiahla. Lenže tá bola nekonečná. Zvlášť keď neskôr prišla éra Instagramu, kde som sa zrazu porovnávala s toľkými ľuďmi, že to bolo neznesiteľné,“ opisuje Lea.
Ideál človeka, ktorý všetko stíha
Počas dospievania tak postupne podľahla pocitu, že jej stále niečo uniká. Dostávala sa k čoraz väčšiemu množstvu tvorcov obsahu, ktorí sa jej zhmotnili do predstavy nedosiahnuteľného ideálu.
„V hlave som mala imaginárneho človeka, ktorý všetko stíha – cestuje, buduje kariéru, vzdeláva sa, športuje a zároveň má dokonalý spoločenský život. Videla som napríklad niekoho bežkovať, piecť chlieb alebo robiť domáce kimči a hneď som mala FOMO,“ hovorí Lea.
Skratka, ktorú spomína, odkazuje na psychologický fenomén „fear of missing out“. Voľne by sa dal preložiť ako strach, že vám niečo utečie. S masovým rozšírením internetu, sociálnych sietí a inteligentných zariadení sa skloňuje čoraz viac.
Podľa terapeutky a expertky na digitálny wellbeing Karolíny Presovej pritom vychádza z potreby, ktorá je stará ako ľudstvo samo.
„Ľudia sa odjakživa potrebujú orientovať vo svojom prostredí, vedieť, čo sa deje, a potom si odovzdávať informácie. Sociálne siete len dobre využili našu pračlovečiu podstatu a začali na nás chrliť nekonečný prúd obsahu. Postupne zdokonaľovali mechanizmy svojho fungovania, riadili sa ekonomikou pozornosti a zásobovali nás stále väčšími dávkami toho, čo nás najviac priťahuje,“ vysvetľuje terapeutka.
Na mieru šitá dávka dopamínu
Všíma si, že sklony k FOMO ešte zosilneli s rozšírením verejných Wi-Fi sietí a mobilných dát, vďaka ktorým sme sa stali takmer stále dostupnými.
„Prispelo k tomu aj obdobie covidu, keď vzrástol tlak na rýchlosť a efektivitu a digitálny priestor nám často prinášal jediný kontakt s vonkajším svetom – a už nám to tak nejako zostalo,“ upozorňuje Presová.
Výraznú úlohu pripisuje aj kultúre influencerov, o ktorej hovorila práve Lea. „Influenceri nám servírujú obsah, ktorý je prispôsobený jasne vymedzenej sociodemografickej skupine. Preto je také ťažké mu odolať,“ hovorí Presová.
Ak ste takmer permanentne online a prúdia k vám informácie z blízkeho okolia i globalizovaného sveta šité na mieru, ľahko môžete prepadnúť obavám, že míňate zaujímavé príležitosti alebo zásadné udalosti. Takzvané FOMO vás však môže v dôsledku skôr prikovať k obrazovkám a odvádzať od každodenného života, ktorý sa odohráva offline.
Lea, ktorá má dnes 21 rokov, pripúšťa, že vo formatívnom období viac pozorovala životy ostatných, než aby žila svoj vlastný. O svojej posadnutosti influencermi neváha hovoriť ako o závislosti.
