Toto je môj Golian a vždy ho budem brániť, hovorí režisér filmu o povstaleckom veliteľovi
Film Generál Golian mal premiéru na festivale Cinematik, uviedli ho aj v Londýne a do kín príde 8. októbra. Nakrúcal sa v rovnakom ročnom období, v akom prebiehalo Slovenské národné povstanie, a je už tretím dielom režiséra Juraja Štepku, ktoré sa venuje tejto téme. Zároveň ide o jeho celovečerný hraný debut.
Juraj Štepka v rozhovore hovorí: prečo si ako hlavnú postavu vybral veliteľa povstaleckej armády; ktoré historické postavy a udalosti sú reálne a ktoré fiktívne; ako sa dostal k súdnemu spisu veliteľa špeciálnych jednotiek SS, ktoré potláčali SNP, a čo v ňom našiel.
Máte za sebou seriál Moje povstanie 2, sfilmovali ste príbeh partizána Vladimíra Strmeňa pod názvom Mlčanie a teraz prichádzate s Generálom Golianom. Ako ste sa dostali k tomu, že ste napokon vytvorili povstaleckú trilógiu?
Absolútne som nemal ambíciu stať sa autorom povstaleckej trilógie. Ani som po tom nijako netúžil. Mám totiž rád dobré správy a ešte radšej ich prinášam ľuďom. Myslím si, že ich je okolo nás stále málo a mali by sme si ich častejšie odovzdávať. Keď som sa však dostal k projektu Moje povstanie, zistil som, že o SNP vieme možno oveľa menej, než si sami myslíme. A najmä mladí ľudia. Zistili sme, že v učebniciach sa z Povstania pomaly stáva kapitola, ktorú treba prečítať, aby sme sa dostali k tej ďalšej. A tak sme sa rozhodli skúsiť to inak. Nešli sme za tými najznámejšími menami, ktoré už história dávno postavila na piedestál – za Karvašom, Viestom či Žingorom. Hľadali sme obyčajných ľudí, ktorí sa v rozhodujúcej chvíli zachovali výnimočne. Zaujímal nás princíp obyčajného hrdinstva. Teda predstava, že hrdina nemusí mať sochu, uniformu ani veľké reči. Niekedy je to len človek, ktorý sa v kritickom okamihu rozhodne správne. A možno práve preto som sa napokon ocitol pri Golianovi. Začalo to ľuďmi, o ktorých sa málo hovorilo, a skončilo sa to pri človeku, o ktorom sa roky nehovorilo nič.
Postavy obyčajných ľudí z obdobia SNP ste v cykle Moje povstanie 2 zverili známym športovcom, muzikantom a influencerom. Seriál začal žiť aj mimo televízie a internetu. Stále s ním chodíte po školách?
Moje povstanie sa stalo didaktickou pomôckou pre stredné školy a po šiestich rokoch stále robíme besedy, na ktorých už nehovoríme len o Povstaní. Dnes diskutujeme aj o holokauste, extrémizme či sociálnych sieťach. Sú to veľmi inšpiratívne stretnutia. S Tomášom Sternom, Mišom Havranom či so Sajfom chodíme po celom Slovensku – od gymnázií až po učňovky.
Prečo ste si ako hlavnú postavu nového filmu vybrali prvého veliteľa povstaleckej armády Jána Goliana?
Filmy o SNP začali vznikať prakticky hneď po vojne – Vlčie diery, Kapitán Dabač, Pieseň o sivom holubovi, neskôr seriál Povstalecká história. Za tých vyše osemdesiat rokov však nikto poriadne nevzal generála Jána Goliana za ruku a nepovedal: „Poďme sa pozrieť na Povstanie tvojimi očami.“ Ak sa Golian niekde objavil, väčšinou len na chvíľu. Pritom je to človek, od ktorého sa veľká časť príbehu SNP odvíja. Je to jedna z jeho ústredných postáv, akási hlavná dejová rieka, do ktorej sa vlievajú všetky ostatné príbehy. Keď nakrúcate príbeh Karvaša, Žingora, partizánov alebo napríklad Frontového autobusu, dostávate jednotlivé kamienky veľkej mozaiky. Tie príbehy sú dôležité, ale stále som mal pocit, že nám chýba človek, pri ktorom sa tá mozaika začne skladať do jedného obrazu. A tak som si povedal, že skúsim nakrútiť film o Golianovi. Nie som odborník na Goliana. Som človek, ktorý s ním šesť rokov žil. Čítal som o ňom, hľadal som ho v archívoch, rozprával sa s ľuďmi, ktorí sa jeho príbehom zaoberali, a postupne som sa ho snažil pochopiť ako človeka. Preto môj film nie je učebnicou dejepisu ani monografiou, podľa ktorej by sa malo učiť. Je to filmový príbeh človeka v mimoriadnej dobe. Myslím si však, že po osemdesiatich dvoch rokoch by sme si už zaslúžili jednu veľkú, ucelenú a kvalitnú vedeckú monografiu o Golianovi, z ktorej by potom mohli čerpať historici, učitelia, filmári aj všetci ostatní. Ja som sa medzitým pokúsil urobiť to, čo viem najlepšie – nakrútiť o ňom film.
