Netušila som, čo je vojna. Potom prišli Rusi a odrezali ma od mamy
Cesta z Charkiva, druhého najväčšieho ukrajinského mesta, do Cyrkun pripomína scénu z postapokalyptického filmu. V hustom lejaku na prázdnej vozovke s kulisami zbombardovaných budov len z času na čas stretneme vojenské vozidlo. Nad nami je protidronová sieťka a vedľa cesty pravidelné upozornenia na nebezpečenstvo mín.
Ťažko by ste našli depresívnejšie miesto. Surreálnu sci-fi atmosféru nakoniec dokreslí vojenský robot, ktorý sa pomalým tempom blíži k ruským hraniciam a kamerou sleduje okolie.
Keď z hlavnej cesty zabočíme na vedľajšiu, ktorá už nie je chránená pred útokmi ruských FPV dronov, máme nepríjemný pocit. Pocit, ktorý odtiaľ vyhnal mnohých obyvateľov do bezpečia. Veľmi relatívneho bezpečia.
Cyrkuny sa nachádzajú necelých 15 minút severne od Charkiva a stali sa jedným z prvých miest, ktoré zasiahla ruská špeciálna operácia.
Vojna, čo navždy zmenila Lizin život
Tínedžerka Liza mala jedenásť rokov, keď 24. februára 2022 zistila, čo to znamená zobudiť sa do vojny. Akoby sa ocitla v krásnej, no veľmi smutnej detskej knihe Vojna, čo zmenila Rondo. Vznikla po vyprovokovaní vojny na Donbase v roku 2014, za ktorou stála Moskva. Dvojica ilustrátorov z Ľviva v nej pôsobivými ilustráciami vysvetľuje, aké to je, keď sa zrazu vaše mesto ponorí do tmy, do ulíc vstúpia tanky a vojaci so samopalmi.
Niečo, čo by žiaden rodič svojim deťom vysvetľovať nikdy nechcel, Liza nakoniec zažila v praxi. Opisuje dlhých 72 dní ruskej okupácie, keď sa ocitla bez mamy. Dnes žije v Charkive, pretože tam, kde prežila detstvo, je už všetko zničené a neustále tam lietajú drony.
