Kedy sa zmenia zákony tak, aby niekto ochránil ženy a dievčatá?
Štrasser, Šáteková, Hudák a Čikovský vyberajú udalosť, prešľap a podcenený moment týždňa.
Udalosť týždňa podľa Jána Štrassera
Ján Štrasser, spisovateľ, za udalosť týždňa označil odvolanie a neodvolanie Tomáša Tarabu a koaličnú krízu. Pripomenul výrok Roberta Fica z predvolebnej kampane v roku 2023: „Facka mokrou rukou nie je urážka, ale vodoliečba.“ Podľa Štrassera ho teraz koaličný partner Andrej Danko podrobil takej vodoliečbe, za akú by sa nemuseli hanbiť ani najprestížnejšie kúpele.
Smer mal podľa neho v zásade dve možnosti. Odvážnejšou bolo zmyť facku predčasnými voľbami a vyhnať Danka aj s jeho stranou z politiky. V stredu Fico potvrdil tú druhu možnosť, ktorej hovorí stabilná vláda a zodpovedné vládnutie. V preklade to podľa Štrassera znamená ťahať to v koalícii s jednohlasnou väčšinou do riadnych volieb, lebo za ten rok treba dokšeftovať, čo je na rôznych úrovniach koalične rozkšeftované.
Ako citát týždňa uviedol postupnosť výrokov: Martin Winkler, kandidát na primátora Bratislavy, v júni 2026 povedal: „Neexistuje žiadna dohoda, ktorú by som mal alebo plánoval urobiť s pánom Rážom, nieto so Smerom.“ V septembri 2026 Jozef Ráž, kandidát na primátora Bratislavy, oznámil, že v prípade úspechu vo voľbách bude Martin Winkler jeho prvým viceprimátorom. Následne Martin Winkler, bývalý kandidát na primátora Bratislavy, v septembri 2026 uviedol: „Jozef, teším sa na spoluprácu.“
Udalosť týždňa podľa Ivany Šátekovej
Ivana Šáteková, výtvarníčka, za udalosť týždňa označila ďalšie dve ženy – ďalšie obete agresívnej politiky, ktorá sa stala normou bežného jazyka. Podľa nej spoločnosť zhrubla a aj v bežných situáciách sú reakcie vyhrotené.
Pýta sa, ako sa môžu politici Smeru stretávať s násilníkmi, ako sú bratia Tateovci, ktorí sú priamo zodpovední za šírenie toxickej maskulinity po sociálnych sieťach medzi mladými chlapcami. Ako sa môžu tváriť, že je v poriadku skandovať na prezidentku vulgarizmy. Ako vysvetlia svoje útoky a vyhrážky novinárkam, keď im je zaťažko odpovedať na nepríjemné otázky. Ako môžu na dennej báze zhadzovať političky v parlamente a tváriť sa, že oni k radikalizácii spoločnosti neprispievajú.
Podľa Šátekovej bezpečnosť žien nikdy nebola témou – skôr sa hľadali spôsoby, ako im život skomplikovať: znemožňovanie potratov, zľahčovanie znásilnení, neprijatie istanbulského dohovoru, nerovnosť platov. Zarážajúce je podľa nej, koľko sa zmenilo zákonov tak, aby vláda ochránila svojich ľudí. Pýta sa, kedy sa zmenia zákony tak, aby niekto ochránil ženy a dievčatá, aby sa cítili bezpečnejšie v tejto krajine.
