Politická provokácia ako súčasť zhrubnutej politiky
Mechanizmus provokácie a manipulácie je založený na tzv. primingu (priming effect). Podstata spočíva v tom, že určité správanie alebo rétorika nejakého človeka vytvorí v našom mozgu sieť asociácií.
Keď obžalovaný Gašpar, bitkár Glück a ďalší zo Smeru kritizovali opozíciu, že radikalizuje mladých ľudí, bol to prejav bezhraničnej drzosti a pokrytectva predstaviteľov Smeru. Stačí si pripomenúť konkrétne prejavy agresívnej a vulgarizovanej rétoriky ich straníckeho šéfa. Na jeho šírenie nenávisti, vyrábanie nepriateľov, útoky voči nepohodlným médiám a novinárom a podobne.
Avšak omnoho viac to bola politická provokácia. Hrubnutie politiky, agresívna rétorika a útoky sú už dlhodobo črtou politickej scény. Popri tom sa mnohí cielene uchyľujú aj k politickej provokácii a psychologickej destabilizácii. Nejde pritom len o Fica a spol.
Politická provokácia je súčasťou vystupovania nielen Fica, Kaliňáka či Gašpara, ale aj Matoviča. Videli sme to napríklad pred tromi rokmi, keď Matovič s megafónom narušil tlačovku Smeru a provokoval v očakávaní reakcie. Vrcholne nevhodná reakcia prišla napríklad od Kaliňáka, no nevhodné správanie bolo aj na strane Matoviča. Vedel, že provokuje, vychutnával si to a čakal na reakciu, ktorú si nahrával. Aby sa pred svojimi ukázal ako hrdina i ako obeť bitkárov.
Alebo keď teatrálnym provokovaním narušil tlačovku Smeru v Národnej rade. Bol to priam učebnicový príklad politickej provokácie a psychologickej destabilizácie cieľových osôb.
Matovič provokuje opakovane, pričom je zjavné, že zakaždým čaká na reakciu, na ktorú potom môže ukázať. A pri ktorej ho jeho volič má za hrdinu. Pri jeho chorobnej deštruktívnosti a rozbíjačskej politike však svoje provokácie vysiela nielen k Smeru, ale aj k opozičným stranám ako potenciálnym spojencom.
