Smer rezignoval, ale úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity má potenciál
Od vymenovania prvého splnomocnenca vlády pre rómske komunity v roku 1995 dokážeme relatívne dobre pomenovať potreby ľudí z vylúčených komunít a formulovať návrhy, čo treba urobiť pre ich inklúziu do spoločnosti. Dodnes sme však nedokázali vybudovať efektívnu a modernú inštitúciu, ktorá by dokázala tieto návrhy, pretavené do politík, účinne koordinovať naprieč zodpovednými ministerstvami.
Tento stav už dve dekády spôsobuje neustálu frustráciu a zmätok. Politici si totiž za ten čas zvykli prenášať agendu inklúzie zo svojich rezortov na plecia splnomocnencov bez potrebných kompetencií, čím sa zbavujú vlastnej zodpovednosti za politiky v oblasti zamestnanosti, vzdelávania či bývania.
Úrad splnomocnenca je stelesnením pretrvávajúcej asymetrie medzi vyžadovanou zodpovednosťou, očakávaniami a skutočnými právomocami. Tento nepomer vyústil až do stavu, keď vlastná politická strana desiateho splnomocnenca Alexandra Daška (Smer-SD) prvýkrát od roku 2001 inštitucionálne oslabila natoľko, že od 1. júla 2026 úradu ponechala už iba oficiálny názov, zatiaľ čo reálne kompetencie mu de facto odobrala.
V praxi sa to prejavuje napríklad tým, že zamestnanci „úradu“ si na každodennú pracovnú činnosť nepýtajú povolenie od splnomocnenca, ale od vedúceho Úradu vlády SR Juraja Gedru.
Splnomocnenec uteká do terénu
Hoci je dnešné postavenie úradu splnomocnenca agóniou, politické a odborné nároky na jeho fungovanie paradoxne nijako nepoklesli, ba dokonca narastajú. Na tento žalostný stav splnomocnenec reaguje únikom do terénu a občasnými pracovnými stretnutiami s predstaviteľmi domácich či zahraničných inštitúcií, ktorých súvis s výkonom reálnej agendy úradu je už iba zdanlivý.
