Čo môže Vízia 2040 priniesť východnému Slovensku?
Národná rada schválila Víziu 2040. Progresívne Slovensko sa zdržalo hlasovania v prvom rade preto, lebo neverí, že ju vládni politici myslia vážne. S kamennou tvárou sa hlásia k dokumentu, ktorý hovorí o klimatickej zmene, ekonomických reformách, znižovaní rodových a generačných nerovností, rozhodovaní štátu podľa odporúčaní analytických jednotiek, nezávislých inštitúciách, aktívnej občianskej spoločnosti, rozmanitej kultúre, kreatívnej ekonomike a o Slovensku ako spoľahlivom spojencovi v NATO.
Na papieri je výborné, že Slovensko má schválenú víziu, ale nestačí to. Smer už raz Slovenskej akadémii vied vypracovanie vízie zadal v roku 2008, neskôr vládol bez koaličných partnerov, ale aj tak sa ňou neriadil. Víziu napriek hlasovaniu nehádžeme do koša. Mala by ju teraz vláda dať rozpracovať do konkrétnejšej stratégie, ktorá sa má začať napĺňať po voľbách. V mnohom totiž túto víziu vnímame ako potvrdenie toho, čo sami dlho vravíme. Súbor faktov v nej je obžalobou takmer 20 rokov vlád Smeru. Mnohé riešenia, ktoré načrtáva, sú v súlade s ekonomickým programom TRESK – Totálny reštart ekonomiky Slovenska.
Keď hovoríme o vízii na 15 až 20 rokov, mali by sme sa zamyslieť, čo v tomto období budú potrebovať Košice a východné Slovensko. Vízia 2040 opakovane spomína rozvoj regiónov, ale miestami sa zdá, že o nich uvažuje iba ako o periférii, definovanej vzťahom k centru. Pritom z regiónov je to bližšie do susedného štátu, kde sa dejú zaujímavé veci.
Košice boli dlho najväčším mestom v rádiuse 200 kilometrov. Je možné, že vzhľadom na vojnových presídlencov ich aspoň dočasne predbehol Užhorod. Napriek tomu vojna ešte viac posilnila ich medzinárodný význam. Pred pár týždňami som bol v Zakarpatskej oblasti, kde miestni celkom ovládajú slovenčinu, poznajú Košice aj ďalšie naše mestá a mnohí majú predkov z našej strany hranice. Do relatívneho bezpečia sem sťahujú časť výroby a kapitálu z oblastí pri frontovej línii. Zabolelo ma, keď mi zakarpatskí regionálni politici povedali, že by radi spolupracovali so Slovenskom aspoň tak ako s Poľskom a Rumunskom. Pri súčasnej vláde sa to však nedá.
Z vlastnej histórie vieme, akú príležitosť má ekonomický rozvoj susednej krajiny pre pohraničné regióny. Burgenland bol do pádu komunizmu ospalou perifériou Európskej únie. HDP na obyvateľa tejto spolkovej krajiny Rakúska bol 70 % priemeru EÚ v roku 1995, odvtedy narástol na 86 %. Európska banka pre obnovu a rozvoj predpokladá Ukrajine štvorpercentný rast, ak sa začne s obnovou a ak ceny energií zásadne nestúpnu. Naším susedom bude ambiciózny štát s desiatkami miliónov obyvateľov a zaujímavými podnikateľskými príležitosťami. Bude len na Slovensku, či pre Ukrajincov budeme iba tranzitnou krajinou alebo aj niečím viac.
Poľsko pritom už teraz investuje do svojho pohraničia. Najväčší poľský priemyselný klaster je Dolina Lotniczna (Aviation Valley) v poľsko-ukrajinsko-slovenskom pohraničí. Vo výrobe lietadiel, helikoptér, dronov a ďalšej leteckej a vesmírnej techniky združuje vyše 200 firiem a ponúka 32-tisíc pracovných miest. Na porovnanie, celý obranný priemysel na Slovensku zamestnáva len pár tisíc ľudí. Na východnom Slovensku sa môžeme pýtať, prečo sa na tomto rozvoji nepodieľame a ako sa môžeme ešte zapojiť.
V pomere k mzdám sú ceny bytov v Košiciach 4. najdrahšie v Európe (Banská Bystrica a Bratislava sú na 6. a 7. mieste rovnakého rebríčka). Vzhľadom na ceny aj dopyt vytvorený fabrikou Volvo treba postaviť viac bytov. Vláda oprášila 50 rokov staré plány postaviť vodnú nádrž Tichý potok za Sabinovom. Bezpečnostné hrozby za hranicami môžu nakoniec urýchliť dobudovanie cestnej siete na východnom Slovensku. Prezident Pellegrini v správe o stave republiky navrhol postaviť dátové centrá pre potreby umelej inteligencie.
Či to bude infraštruktúra, alebo rezidenčné štvrte, potrebujeme, aby na východe vyrástlo niečo veľké, a treba sa o tom férovo porozprávať s obyvateľmi. Autori Vízie 2040 tiež spomenuli, že výstavba veľkých projektov musí byť dynamickejšia. Medzi riadkami píšu o kategorickom nesúhlase obyvateľov napríklad s novými bytmi, elektrárňami či dátovými centrami. Od toho, či zvládneme ako-tak zladiť predstavy ťahúňov ekonomiky, štátu a obyvateľov dotknutých území, bude závisieť aj rýchlosť, akou východné Slovensko dobehne zvyšok Európy.
Na východ od Sorošky je ekonomický a kultúrny potenciál menej využitý. Na ľudí tvrdšie dopadá ekonomická transformácia. Z 10 okresov s najvyšším migračným úbytkom je až 7 na východnom Slovensku. Blízkosť hranice mení aj vnímanie hrozieb. Budúca vláda musí v nadchádzajúcich ťažkých časoch vyvinúť dodatočné úsilie pre rozvoj východu. Môžeme sa stať nečakanými víťazmi ďalšej dekády, ale aj definitívne skončiť ako periféria Európy. Po obvode Európy leží mnoho oblastí, ktoré sme dlho odpisovali, ale medzičasom nás predbehli. Je na nás, aby sme to už nedopustili.
