Režisérka filmu o STVR Prokopová: Vidíme, aká bezzubá je slušnosť
Nové vedenie verejnoprávneho média nemá víziu, vraví režisérka Sára Prokopová. Natočila dokument Preladenie, ktorý zachytáva, ako vláda premenila RTVS na STVR. Novinári a členovia štrajkového výboru, ktorí protestovali proti rušeniu RTVS, boli podľa nej vo svojom boji osamelí.
„Nemali takú podporu, akú by si predstavovali ani akú som si ja predstavovala,“ približuje Prokopová v rozhovore. Premiéra jej filmu bude v utorok v Bratislave otvárať festival dokumentárnych filmov Jeden svet.
Na otázku, či počas natáčania verila, že sa situácia môže skončiť dobre, režisérka odpovedá, že taký moment nastal na úplnom začiatku, keď sa zoznamovala so štrajkovým výborom a mapovala situáciu. Členovia výboru dlho váhali, kedy vyhlásiť štrajkovú pohotovosť, no v deň, keď tak urobili, došlo k atentátu na premiéra. Táto informácia podľa nej prebila všetky ostatné témy a potenciál sa stratil.
Druhý taký moment nastal po výpovediach a po rozhodnutí bývalých zamestnancov STVR a členov odborov podať hromadnú žalobu, ktorú film už nereflektuje. Podľa Prokopovej by sa aj to raz mohlo skončiť dobre, hoci to bude vyžadovať vytrvalosť a peniaze.
Natáčať začala až po „čiernom dni“ z apríla 2024, keď sa zamestnanci a spolupracovníci RTVS obliekli do čiernej na protest proti rušeniu média, a po otvorenom liste, ktorý podpísalo 1 200 zamestnancov. Členov štrajkového výboru spoznávala postupne a napokon si vybrala tri rôznorodé postavy – Rozáliu Vlaskovú, Vlada Amricha a Ivana Bradu.
Pri Rozálii Vlaskovej, ktorá robila obsah pre deti, chcela podľa vlastných slov ukázať, že do takého obsahu by zasahovať nechceli, no vedela, že sa potrebuje dostať do spravodajstva. Vlado Amrich bol od začiatku človek, ktorému na veci záležalo a ktorý ju prežíval. Jeho skorý odchod z filmu skomplikoval strih, neskôr sa doň vracia iným spôsobom. Pri Ivanovi Bradovi cítila zraniteľnosť a krehkosť – má malé deti a robí investigatívu, takže ľuďom pomáha, no zároveň sa exponuje a môže čeliť vyhrážkam.
Na otázku, či pocit osamelosti a úzkosti protagonistov vo filme bol štylizáciou, Prokopová odpovedá, že pri bežnom pracovnom nasadení s kolegami sami určite neboli, no pri štrajkových aktivitách áno. Dôvody, prečo sa na obranu RTVS nepostavilo viac ľudí, podľa nej nevie – do ich hláv nevidí. Rolu podľa nej hrá konformizmus, iný názor či finančná situácia.
