Vzťahová väzba a výchova: dva rôzne vplyvy z detstva
Štyri typy vzťahovej väzby a štyri výchovné štýly približuje klinická psychologička Kirren Schnack v knihe Návod na spokojný život. Rané zážitky podľa nej hlboko formujú správanie, no minulosť nepredstavuje definitívnu pascu – vedomým úsilím si možno osvojiť bezpečnejšie vzorce prežívania.
Vzťahová väzba je psychické puto, ktoré si človek vytvára v útlom dojčenskom veku s ľuďmi, ktorí sa oňho starajú. Jej štýl neskôr ovplyvňuje ďalšie vzťahy, emocionálne reakcie, osobnostné črty aj odolnosť. S teóriou prišiel britský psychiater a psychoanalytik John Bowlby, neskôr ju rozvinula vývinová psychologička Mary Ainsworth.
Vzťahová väzba stojí na troch predstavách: od narodenia inštinktívne hľadáme blízkosť niekoho, kto nás udrží v bezpečí; rané zážitky tvoria mentálne mapy vzťahov; a silné bezpečné puto buduje sebadôveru.
Podľa teórie má každý človek jeden zo štyroch základných typov vzťahovej väzby – jeden bezpečný a tri neisté: úzkostný, vyhýbavý a dezorganizovaný. Štúdie sa líšia, priemerne však uvádzajú, že približne 51,6 percenta ľudí má istú vzťahovú väzbu a asi 48,4 percenta neistú. Typ väzby však nie je nemenný; posun k istejšiemu prežívaniu sa označuje ako získaná bezpečná vzťahová väzba.
Bezpečná vzťahová väzba znamená, že sa človek s rodičmi alebo opatrovníkmi cítil v bezpečí, dôveroval im a vedel, že je milovaný. Úzkostná vzťahová väzba vzniká pri nekonzistentnej starostlivosti – človek túži po blízkosti, no bojí sa, že nebude trvalá. Vyhýbavá sa vyvinie, keď sú opatrovníci emocionálne neprístupní, a človek sa naučí spoliehať výlučne na seba.
Výchova formuje človeka inak ako vzťahová väzba. Kým väzba predstavuje emocionálne putá, výchova znamená konkrétne spôsoby, akými vás v detstve viedli – pravidlá, očakávania a usmerňovanie. Rozlišujú sa štyri výchovné štýly: zásadový, direktívny, zhovievavý a nezúčastnený.
Zásadový štýl spája lásku, hranice a rozvoj dieťaťa. Rodičia stanovujú jasné pravidlá a vysvetľujú ich, podporujú samostatné rozmýšľanie a disciplínu chápu ako nástroj učenia. Direktívny štýl sa vyznačuje prísnymi pravidlami, vysokými očakávaniami a nízkou mierou srdečnosti; vyžaduje poslušnosť a kontrolu.
Zhovievavý štýl prináša vysokú mieru láskavosti, no takmer žiadne hranice. Nezúčastnený štýl je ľahostajný a necitlivý, v rodine chýba láskavosť aj uspokojovanie základných fyzických a emocionálnych potrieb.
Cieľom skúmania výchovných štýlov podľa autorky nie je obviňovanie, ale nájdenie súcitu so sebou a pochopenie, odkiaľ pramenia niektoré problémy. To, ako vás vychovávali, nie je pasca, v ktorej ste natrvalo uviazli.
