Ukrajinská filmová kritička: České a slovenské dokumenty dnes patria k najzaujímavejším v Európe
Súčasná česká a slovenská dokumentárna tvorba patrí k najzaujímavejším v Európe. V rozhovore to uviedla ukrajinská filmová kritička a programová riaditeľka Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov o ľudských právach Docudays UA Julija Kovalenko.
„Taký svieži prístup k filmovému jazyku som nevidela ani v kinematografii ekonomicky úspešnejších krajín, ako sú napríklad Nemecko či Francúzsko,“ povedala Kovalenko.
O svojich dojmoch z festivalu Jeden svet hovorí aj o pocite bezpečia. „Neviem, ako to správne sformulovať, ale cítim sa tu bezpečne. V tom zmysle, že je to krajina, v ktorej mám pocit, že mi rozumejú a neobjektivizujú ma ako exotickú osobu z akéhosi veľmi vzdialeného európskeho východu. Navyše je tu veľa kontextov, ktoré sú zrozumiteľné Ukrajincom aj Slovákom,“ uviedla.
Na festivale Jeden svet bola Ukrajina zastúpená tromi filmami – Stopy o vojnových zločinoch ruských vojakov, Tichá potopa o uzavretej náboženskej komunite a Kráľovné radosti o drag queens. Kovalenko uviedla, že ich do programu nezaradili organizátori z Docudays UA, ale samotný festival Jeden svet. Podľa nej ide o veľmi dobré filmy a zároveň o gesto, ktoré posilňuje ukrajinský hlas.
Kovalenko opísala aj to, ako vníma dianie na Ukrajine počas pobytu v zahraničí. „Deje sa mi to zakaždým, keď prídem do zahraničia. Nedokážem sa odtrhnúť od telefónu, pretože neustále čítam správy,“ povedala. Momentálne žije v Odese, kde podľa jej slov dochádza k pravidelným útokom dronmi. Keď je v zahraničí, prežíva to podľa vlastných slov intenzívnejšie a bojí sa o blízkych, s ktorými je neustále v kontakte.
