Vlakvedúca: Letel po mne kameň, sotili ma, nadávajú mi. Zastane sa ma málokto
Zuzana Zaťková je zamestnaná na železnici od roku 1988 a od roku 2012 pracuje v Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) ako vlakvedúca. Tento rok získala ocenenie ministra dopravy za pomoc a zásluhy cestujúcim pri zrážke dvoch vlakov v Pezinku v roku 2025.
Pôvodne chcela byť zdravotná sestra, no za socializmu si človek nemohol vždy vybrať študovať to, čo chcel. Dopravná priemyslovka tak bola jej druhou voľbou. „Potom som už v odbore doprava a preprava ostala. A musím povedať, že ma to dodnes baví, srdcom som verná železničiarka. Vlakom cestujem do práce, vo vlaku ju vykonávam a vlakom sa z nej aj vraciam,“ uviedla.
Pozícia vlakvedúceho podľa nej dnes zahŕňa aj prácu sprievodcu, keďže samostatná pozícia sprievodcu zanikla. V dlhom rýchliku je jeden z pracovníkov vlakvedúcim vlaku a ostatní sú vlakvedúcimi.
Kontrola cestovných lístkov je podľa Zaťkovej až na konci náplne práce, pretože vlakvedúci majú mnoho iných povinností a oveľa väčšiu zodpovednosť. Najskôr musia vlak takzvané spísať a dostať ho do systému Železníc Slovenskej republiky, keďže bez toho nemôže byť vypravený.
„Spísanie“ vlaku v praxi znamená, že vlakvedúci príde k súprave a spíše počty vozňov, ich hmotnosť a ďalšie údaje, na základe ktorých sa overujú údaje potrebné na bezpečnú jazdu vlaku vrátane jeho brzdenia.
Pracovná zmena sa začína v konkrétnom čase na vopred určenom pracovnom mieste, kde sa vlakvedúci musí prihlásiť komandujúcemu alebo strojmajstrovi. V určenej miestnosti si prečíta rozkazy, z ktorých sa dozvie o mimoriadnych situáciách, prípadných výlukách či o pasažierovi s invalidným vozíkom, ktorému treba pomôcť. Potom spíše prevádzkový záznam, ktorý musí potvrdiť komandujúci alebo strojmajster, a vydá sa k vlaku, ktorý bude mať na starosti. So sebou má terminál na vydávanie lístkov aj telovú kameru.
Telová kamera nie je povinná, Zaťková ju však používa necelé dva roky, teda odkedy je to možné. „Je to dobrovoľné, ale beriem to ako niečo, čo ma chráni. V niektorých vlakoch sú síce inštalované kamery, ale nezaznamenávajú zvuk. Na telovej kamere je aj zvukový záznam, kde je jasné, čo hovorím ja a aj osoba, ktorá prípadne vyvoláva konflikt,“ vysvetlila.
Povinné zavedenie kamier u každého vlakvedúceho nepovažuje za potrebné presadzovať. „Nechcem nútiť ostatných, aby si ju brali, je to na individuálnom rozhodnutí každého z nich. Ja si kameru beriem vždy. Konflikty a útoky na vlakový personál sa, žiaľ, vyskytujú opakovane, takže kamerové záznamy sú dôležitým dôkazom,“ dodala.
Už jej bolo podľa jej slov povedané, že je iba dobre platená turistka. Cestujúci podľa nej ani len netušia, koľko úkonov musia vlakvedúci spraviť, aby vlak vôbec vyšiel zo stanice, a aké veci musia ovládať pri mimoriadnych situáciách.
