Ivan Šimko: Čudujem sa, že opozícia Matoviča tak odsúva. Je tu a bude tu, treba s ním hovoriť, je to vecou politického realizmu
Bývalý minister spravodlivosti, vnútra a obrany Ivan Šimko považuje za realistické, že sa opozícia bude musieť pri hľadaní vládnej väčšiny rozprávať aj s hnutím Igora Matoviča. Upozornil, že voľby nevyhrá žiadna strana, ktorá by dokázala vládnuť sama, a preto bude spolupráca nevyhnutná.
Šimko to uviedol v rozhovore pre Denník N. Pripomenul, že na vstup do parlamentu je potrebných päť percent a vždy hrozí, že významné percentá demokratických hlasov voličov prepadnú. Ako príklad uviedol KDH, ktoré malo dvakrát len 4,8 percenta. Ak sa to podľa neho stane dvom stranám, ide o takmer 10 percent prepadnutých hlasov.
Na otázku, či krajina potrebuje niečo ako nové SDK, Šimko odpovedal, že situácia pred voľbami v roku 1998 bola iná. Vtedajšie HZDS malo v prieskumoch okolo 30 percent a druhé KDH možno desať, čo bol podľa neho obrovský nepomer. Vznikol preto volebný subjekt, za ktorý kandidovali ľudia z piatich rôznych opozičných strán, aby Vladimírovi Mečiarovi vznikol súper rovnakej váhovej kategórie.
Dnes je podľa Šimka rozdiel v preferenciách medzi Smerom a Progresívnym Slovenskom malý. Máme tu dvoch silných súperov s podobným politickým výtlakom a otázka je, ktorý z nich bude schopný poskladať vládu. Za výhodu minulosti oproti dnešku označil, že vtedy sa opozičné strany oveľa viac poznali a komunikovali spolu.
Šimko nechcel nikomu radiť, no na otázku, s kým by malo rokovať Progresívne Slovensko, odpovedal: „Keby som viedol najsilnejšiu stranu, nerozmýšľal by som nad tým, ako zachrániť strany, ktoré sa mocú okolo päť percent, ale nad tým, ako budem schopný vládnuť s tými, čo uspejú.“
Opojné strany sa podľa neho pravdepodobne zhodnú na tom, čo Slovensko potrebuje, no to, v čom sa odlišujú, môže byť také silné, že im to neumožní stabilne vládnuť. Kultúrno-etické témy podľa neho nemôžu byť najdôležitejšie, lebo treba riešiť ekonomiku, západnú orientáciu, korupciu a uvoľnené pravidlá pre kriminálnikov. Hlavné je podľa neho uchovať krajinu v západnej civilizácii vrátane štruktúr ako EÚ a NATO.
Šimko (1955) bol v roku 1992 ministrom spravodlivosti a v roku 1994 podpredsedom vlády pre legislatívu za KDH. V roku 2001 bol vymenovaný za ministra vnútra a po voľbách 2002 za ministra obrany za SDKÚ. V roku 2023 bol dva mesiace ministrom vnútra úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Je radovým členom KDH.
Na otázku, či by mali strany opozície vznikať aspoň do koalícií, Šimko uviedol, že ak by sa dve strany spojili do koalície, potrebovali by sedem percent. Ak by neverili, že získajú aspoň sedem percent, nemali by podľa neho ani kandidovať.
