Správanie nášho 15-ročného syna sa bez zjavného dôvodu veľmi zmenilo. Ako s ním o tom máme hovoriť a kedy vyhľadať odborníka?
Rodičia pätnásťročného syna sa v posledných mesiacoch čoraz viac obávajú o jeho psychické zdravie. Nevedia, či ide o bežné dospievanie, ktoré prináša výkyvy nálad a potrebu samoty, alebo sa za jeho správaním skrýva niečo vážnejšie. Boja sa, že niečo zanedbajú, no zároveň nechcú preháňať a zbytočne ho kontrolovať.
Syn bol kedysi veselý, rád hrával futbal, stretával sa s kamarátmi a doma rozprával, čo zažil v škole. Teraz väčšinu času trávi zatvorený vo svojej izbe, často leží na posteli so slúchadlami na ušiach a na otázky odpovedá jednoslovne.
Prestal chodiť na tréningy, známky sa mu zhoršili a niekedy ráno tvrdí, že nevládze vstať, hoci nemá žiadne zjavné zdravotné ťažkosti. Zmenil sa mu aj spánok – cez víkendy prespí takmer celý deň a večer býva dlho hore.
Keď sa ho rodičia opýtajú, čo sa deje, podráždene odsekne, že mu nič nie je a majú ho nechať na pokoji. Občas je precitlivelý, inokedy nezvyčajne chladný, hovorí, že je mu všetko jedno. Nedávno povedal, že aj tak na ničom nezáleží, keď sa mu nič nedarí. Tá veta rodičov vystrašila a napadla im depresia. Keď sa ho však pýtali, čo tým myslí, tvrdil, že o nič nejde a nemajú to riešiť.
Otázky pre psychológov možno posielať na adresu poradna@dennikn.sk. Okrem otázky treba uviesť krstné meno a vek a tiež informáciu, ak si odosielateľ nepraje pod odpoveďou na svoju otázku verejnú diskusiu. Pri dlhodobých problémoch odborníci odporúčajú vyhľadať pomoc psychológa alebo psychiatra, v prípade akútnych psychických ťažkostí kontaktovať krízové linky pomoci.
