Koho máme blahorečiť?
Katolícka cirkev sa opäť snaží o blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka. Osudy kňazov, ktorí sa kedysi postavili ľudáckej totalite, však zostávajú nepovšimnuté.
Jeden pomáhal prenasledovaným a podieľal sa na prípravách Povstania, druhý sa pokúsil odísť do zahraničného odboja a neskôr v Povstaní pôsobil ako spravodajský dôstojník. Prvého ľudácky režim uväznil, druhého nacisti popravili. Obaja boli rímskokatolícki kňazi. Ich mená dnes pozná málokto.
V posledných mesiacoch sa na Slovensku znova diskutuje o blahorečení biskupa Vojtaššáka. Ako dlhoročný politický väzeň komunistického režimu si nesporne veľa vytrpel. No počas svojho života si zašpinil ruky spoluprácou s prvou totalitou, ľudáckou.
V čase, keď udržiaval spišský biskup Ján Vojtaššák nadštandardné vzťahy s prezidentom vojnového štátu Jozefom Tisom či ministrom vnútra Alexandrom Machom, našiel sa iný duchovný, rádový kňaz, ktorý ich verejne kritizoval. A poriadne ostro. Otvorene hovoril o tom, že politika čelných ľudáckych predstaviteľov k českým a neskôr židovským spoluobčanom je surová a bezcitná. A má ďaleko od kresťanských princípov.
Zatiaľ čo biskupa Jána Vojtaššáka fascinovala Hlinkova garda, ktorú vo svojom vianočnom posolstve z roku 1939 porovnával obdivne s Mussoliniho čiernymi gardami, spomínaný kňaz z bratislavskej farnosti volil iné pomenovania. Gardistov označoval jednoznačne. Boli to preňho gauneri a banditi. Hlúpa zlodejská banda.
Tento rímskokatolícky kňaz s ostrým slovníkom a odporom k ľudáckemu režimu sa volal Augustín Pozdech a pôsobil v bratislavskom Blumentáli.
Najskôr lúpež, potom vražda
Slovenský štát už v tom čase oberal židovských obyvateľov nielen o ich majetok, ale aj základné ľudské práva. „Spišské biskupstvo chce arizovať kúpele Baldovce, ktoré sú majetkom Žida Ladislava Frieda, ktorý je toho času v Palestíne,“ písal v roku 1941 biskup Vojtaššák na Ústredný hospodársky úrad, v ktorého réžii sa diali arizácie. Vo svojej žiadosti bol nakoniec úspešný. Stalo sa. No arizačný príbeh pokračoval.
