Bolo by skvelé, keby sme sa mohli zúčastniť na skutočných voľbách
Politik, ktorý vytvorí fiktívnu tému a zahltí ňou verejný priestor iba preto, aby pomocou nej získal hlasy, sa dopúšťa zločinu na krajine, ktorej chce vládnuť. Vo svojom komentári to tvrdí spisovateľ a lektor kritického myslenia Ján Markoš.
Markoš píše, že má jedno veľké želanie: rád by sa na jeseň o rok zúčastnil volieb. Nejde mu pritom o to, či v septembri 2027, keď sa majú konať parlamentné voľby, k urne príde. Ide mu o to, aby išlo o naozajstné voľby. Nemá podľa vlastných slov veľké pochybnosti o tom, že voľby budú demokratické a sčítanie hlasov prebehne viac-menej v poriadku. Problém je inde.
Podľa Markoša pôjde o skutočné voľby v tom zmysle, že im bude predchádzať diskusia o rôznych možných cestách, ktorými sa môže Slovensko v budúcnosti uberať. Občania by mali dostať možnosť voliť nielen politikov a politické strany, ale aj rôzne zmysluplné politiky, čiže kvalifikované návrhy, ako spravovať štát a jeho jednotlivé súčasti. Alternatívou je, že sa budeme ďalší rok baviť najmä o nezmysloch a bulvárnych správach.
Ako príklad uvádza umelú inteligenciu. Je zrejmé, že v najbližších rokoch zmení svet, či už k lepšiemu, alebo k horšiemu, a je pravdepodobné, že táto zmena bude radikálna a nezvratná. Markoš sa pýta, ktorá z politických strán na Slovensku hovorí o AI a o tom, ako sa na život s ňou adaptovať. Nemala by to byť jedna z kľúčových tém predvolebnej diskusie? Nemali by občania mať možnosť zvoliť si, akú formu koexistencie s umelou inteligenciou preferujú?
V ideálnom vesmíre by podľa autora voľby boli príležitosťou, nie traumatizujúcou skúsenosťou. Boli by možnosťou vecne hovoriť o budúcnosti krajiny. To je, samozrejme, nedosiahnuteľný ideál, čo však neznamená, že nie je povinnosťou príčetných strán aspoň sčasti sa oň usilovať.
Výhra vo voľbách je dobrý cieľ, ale nie je jedno, ako ho dosiahneme. Ak bude cesta k víťazstvu dláždená fiktívnymi spormi a fiktívnymi témami, dá sa pochybovať, či skutočne pôjde o triumf. Vedľajším produktom takejto predvolebnej kampane totiž budú milióny dezorientovaných občanov.
V praxi vidíme skôr opak, píše Markoš. Politici, najmä ale nielen tí populistickí, sa snažia reálnu voľbu voličom skôr skomplikovať. Existuje na to hneď niekoľko metód.
